Hrozivé podobnosti s predošlým režimom

Opäť tu bol nedávno 17.november, opäť hodnotenia, čo bolo, ako bolo, ako by mohlo a ako by nemalo byť, kto s kým a proti komu, kto kde bol a nebol, čím bol, čo urobil a čo neurobil, čo sa rozkradlo a že študenti vraj povalili komunizmus… Niekomu sa totiž táto mantra a scenár hodia, lebo sorošova sieť tretieho sektora pomáha organizovať „študentské" protestné pochody k téme, o ktorej hlavní organizátori ani nevedia odpovedať…

Novinári sú dnes opäť najmúdrejší, raz za rok dostanú svojich päť minút slávy aj Čechoslovakisti či bezvýznamné figúrky a elitárski havloidní disidenti, ktorí na rozdiel od disidentov-pešiakov dostávali štedrú podporu v tvrdej mene zo zahraničia, mali na cele televízor, knihy a iné vymoženosti. Médiá berú kohokoľvek okrem politických väzňov, ktorých sa všetci boja: aj bývalí komunisti, eštebáci, aj súčasní pseudodemokrati, ktorí v novembri 89 urobili s červenými komplot. Politickí väzni dokonca nie sú v súčasnosti ani v Správnej rade ÚPN, ktorý „hodnotí obdobie neslobody", čiže totalitných režimom. Všetci plačú nad súčasnou nespravodlivosťou, ale od roku 89 ani jeden z tých, čo (s)páchali zločiny (vrátane tých, ktoré sú nepremlčateľné - proti ľudskosti) nebol odsúdený! A z mnohých súdruhov sa stali privatizéri, oligarchovia, zbohatlíci, ostali im pridelené vily, účty na kontách, poberajú súdružské dôchodky, ich deti založili finančné skupiny, majú na nitke väčšinu politických strán… Vraj okolo pred novembra lietadlá z krajín tretieho sveta (Irak, Irán, Líbya, Sýria…) vozili debničky so zlatom ako rýchle splátky za „socialistickú pomoc". Či obsah a celý skončil v Národnej banke je otázne… Každý transport mal pridelenú ostrahu aj príslušníkov ŠtB.

Veľa bývalých ideológov a novinárov, čo posluhovali režimu, dnes píše proti „nacionalistom" a v duchu nevyhnutnosti našej proatlantickej a prointegračnej orientácie, chodili po rozumy do Moskvy, boli dokonca členmi ÚV KSČ a dnes na Rusko nadávajú a označujú ho na „nepriateľa"… Aká to fraška! A potom pár ambicióznym karieristom stačí označiť sa za výlučne morálnych a slušných a vyzývať na novú revolúciu, či jej dokončenie a zmenu… a skrývať sa opäť za mládež, ktorá si spred roka 89 nič nepamätá, nuž vari národ už po druhýkrát neurobí z capa záhradníka alebo z kozy záhradníčku na Úrade vlády…

A tak malé, naozaj len rámcové kritické porovnanie pomerov spred a po 89-tom napriek tomu, že som túto zmenu aj ako dieťa politického väzňa očakával, uvítal a nikdy by som nemenil, aj keď stav nie je ružový a spoločnosť nie je „nežná", ani spravodlivá, nie je v nej ani láska (bratská), krivda si za stôl sadla a pravda u dvier žobre, ale mám slobodu a vieru to pomenovať, meniť a rozhodovať sa!

Komunisti sa dnes nazývajú sociálni demokrati alebo „prozápadní, proatlantickí, prointegrační demokrati"; exkomunisti, ktorí prezliekli kabáty a presmerovali si kompas na Západ sú nepretržite takmer v každej vláde, parlamente, aj v mimovládnom sektore, think-tankoch a pôsobia naďalej v médiách ako „nezávislí komentátori, analytici, experti, odborníci", čelní predstavitelia SDĽ dnes pôsobia ako veľvyslanci, dcéra majora a kapitánky ŠtB dnes v Európskom parlamente obhajuje „modernú ľavicovú" politiku, zastáva sa práv gayov, aj sardiniek v Severnom mori… Syn bývalého tajomníka pre školstvo v Poprade, ktorý zisťoval ako sú učitelia vysporiadaní s náboženskou otázkou (ateizmom) je dnes hlavou štátu a v minulosti skúšal byť budhistom aj židom…

zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html