Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že bývalý ukrajinský prezident Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Neuviedli však, že Janukovyč podpis dohody iba odsunul, pretože Ukrajinu zatiaľ nevidel ako hospodársky dostatočne zrelú na partnerstvo s EÚ. V prípade partnerstva sa obával hospodárskeho kolapsu.
Demonštrácie na Majdane v Kyjeve (január/február 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že protestujúci požadovali najmä odstúpenie Viktora Janukovyča ako aj predčasné prezidentské voľby a podpis asociačnej dohody s EÚ.
Neuviedli však, že prvé demonštrácie boli namierené proti (niekoľkým vládnucim) oligarchom v krajine. Považovali ich za zodpovedných za obrovskú biedu v krajine. Na prekvapenie, pučistická vláda okrem Janukovyča uviedla do funkcií menovite práve týchto oligarchov.
Neuviedli ani to, že 23. januára 2014 tisíce ukrajinských občanov demonštrovali pred veľvyslanectvom USA v Kyjeve a volali: „Stop USA! USA – potrebujeme mier!“. Títo občania vidia USA ako skutočných organizátorov demonštrácie proti vláde.
Eskalácia s množstvom mŕtvych (február 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že ukrajinský prezident Janukovyč je zodpovedný za krvavý kúpeľ.
Neuviedli však, že nájomní teroristi, podľa očitých svedkov platení zo strany USA, postupovali proti bezpečnostným zložkám s brutálnym násilím a ich ostreľovači zabíjali demonštrantov aj členov bezpečnostných zložiek.
Zosadenie Janukovyča (február 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že zosadenie Janukovyča bol demokratický akt.
Neuviedli však, že zosadenie Janukovyča bol jednoznačne protiústavný puč, pretože podľa § 108 ukrajinskej ústavy prezident môže ukončiť svoju funkciu iba odstúpením, úmrtím, zo zdravotných dôvodov alebo na základe konania na pozbavenie funkcie. Potrebný počet hlasov v parlamente nebol dosiahnutý (72,8 % namiesto potrebných 75 %).
Prechodná vláda (od februára 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že ukrajinská prechodná vláda je demokratická.
Neuviedli však, že pučistická vláda ihneď po prevzatí moci za použitia násilia prinútila riaditeľa štátnej televízie odstúpiť z funkcie a následne ho vykopla z jeho kancelárie (cenzúra tlače).
Hlasovanie o príslušnosti Krymu (16. marca 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo referendum za neplatné, pretože vraj napriek tomu, že 97 % zúčastnených voličov sa vyslovilo za pristúpenie k Rusku, z pohľadu medzinárodného práva bolo protiprávne.
Neuviedli však, že podľa odborníka na medzinárodné právo Reinharda Merkela referendum nebolo v rozpore s medzinárodným právom. To, čo sa v Kosove považovalo za základné demokratické právo, a ktoré bolo takmer na celom svete uznané, v prípade Krymu západné médiá označili za „ruskú agresiu“, aj keď Rusko iba vyhovelo požiadavke občanov Krymu a neporušilo žiadne právo.
Požiar domu odborov v Odese (2. mája 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že počas stretov proruských a proukrajinských demonštrantov prišlo v dôsledku požiaru domu odborov o život až 46 odporcov vlády.
Neuviedli však, že fotografické a filmové záznamy jednoznačne dokazujú, že viac ako 100 proruských demonštrantov a nezúčastnených civilistov nezomrelo v dôsledku požiaru. Aktivistami kriminálnej kyjevskej pučistickej vlády boli doslova popravení strašným spôsobom. Požiar bol založený až po krvavom čine, aby zakryl masakru.
Zvolenie prezidenta Porošenka (25. mája 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že voľby boli legitímne a že to boli „najslobodnejšie a najférovejšie voľby všetkých čias“.
Neuviedli však, že kandidáti, ktorí by inak zastupovali rusky hovoriacu časť obyvateľstva, boli zastrašovaní, zmlátení, vyhrážali sa im na živote a zapaľovali im domy.
Plynový spor s Ruskom
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že Rusko úmyselne sabotovalo rokovania o dodávkach plynu.
Neuviedli však, že Ukrajina dlhuje Rusku 3,3 miliárd eur za dodávky plynu v posledných dvoch rokoch a nepristúpila ani na veľkorysý rabat 100 USD na 1 000 kubíkov a naďalej za dodávky plynu neplatila.
Protiteroristické operácie (od marca 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že ukrajinská vláda uskutočňuje vojenské akcie na ochranu obyvateľstva pred takzvanými proruskými separatistami.
Neuviedli však, že ukrajinská pučistická vláda nasadila medzinárodným právom zakázanú kazetovú muníciu a dokonca fosforové bomby, ktoré veľmi pravdepodobne pochádzajú z amerických zásob. Ukrajinské vojsko doslova roztrhalo na kusy množstvo civilistov.
Dráma utečencov na Ukrajine (od marca 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že problém utečencov neexistuje a ľudia utekajú iba z oblasti ruských separatistov smerom na západ Ukrajiny.
Neuviedli však, že tisíce ľudí na východnej Ukrajine utiekli pred náletmi pučistickej vlády do Ruska, čím vznikol obrovský problém a akútny nedostatok potravín.
Demonštráciav Donecku (20. mája 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že 20. mája desaťtisíce ľudí nasledovalo výzvu oligarchu Achmetova na demonštrácia proti proruským separatistom.
Neuviedli však, že filmové zábery jednoznačne dokazujú, že na štadióne v Donecku sa zhromaždilo iba približne 300 ľudí a (nemecké) spravodajstvo ARD tak bolo usvedčené zo zavádzajúceho informovania.
Zostrelenie vrtuľníka (29. mája 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že ruskí separatisti v Slavjansku zostrelili vládny vrtuľník.
Neuviedli však, že (nemecké) spravodajstvo ARD spolu s vlastným komentárom: „Toto majú byť zábery…“ odvysielalo sfalšované obrazové dokumenty, ktoré preukázateľne pochádzajú zo Sýrie, a následne sa za to ospravedlnilo, no už nie v televíznom vysielaní, ale iba na svojej internetovej stránke.
Smrť ruských novinárov (jún 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že ruskí novinári zahynuli v boji.
Neuviedli však, že viacerí ruskí novinári boli zastrelení cielenými výstrelmi provládnych ostreľovačov.
Asociačná dohoda s EÚ (jún 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že hlavným cieľom tejto dohody je urýchlenie reforiem.
Neuviedli však, že dohodou, ktorú teraz Porošenko podpísal, bude ukrajinské hospodárstvo silne oslabené.
Násilné útoky na ruské veľvyslanectvo v Kyjeve (14. júna 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že protestná akcia proti ruskému veľvyslanectvu ako reakcia na zostrelenie vojenského lietadla je oprávnená.
Neuviedli však, že na ruské veľvyslanectvo v Kyjeve viacero dní násilne útočili aktivisti Majdanu…
Neuviedli ani to, že útočníci hádzali zápalné fľaše, rozbíjali okná a demolovali vozidlá pracovníkov veľvyslanectvo.
Neuviedli ani to, že polícia sa tomu nečinne prizerala a ukrajinský minister zahraničných vecí vulgárne nadával Putinovi…
„Mierový plán“ Porošenka (jún 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že Porošenko nariadil týždenné prímerie.
Neuviedli však, že es v prípade tohto údajného mierového plánu išlo iba o ultimátom, o výzvu s tým, že kto nezloží svoje zbrane, bude zničený. Neuskutočnili sa ani žiadne mierové rokovania.
Koncentračné tábory (od júla 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že neexistujú žiadne koncentračné tábory (pretože sa o nich neinformovalo).
Neuviedli však, že na východe Ukrajiny sa stavajú dve „koncentračno-migračné strediská”, v ktorých takzvaní „separatisti“ majú byť vyselektovaní a odsúdení na tresty odňatia slobody.
Pád lietadla Malajských aerolínií MH17 (17. júla 2014)
Západné médiá hlavného prúdu nás ubezpečovali, že lietadlo bolo zasiahnuté raketou zem-vzduch SAM typu BUK, akou disponujú „proruskí separatisti” a sú preto „pravdepodobne” zodpovední za zostrelenie.
Neuviedli však, že stav trosiek a mŕtvol poukazuje skôr na konvenčné zostrelenie lietadla palubným guľometom stíhačky a že vyšetrovanie zo strany OBSE zistilo, že časti trupu MH17 sú posiate dierami, ktoré mohli byť spôsobené iba strelivom z väčších guľometov, akými disponuje ukrajinské bojové lietadlo Su-25 (podľa ruských radarových údajov malajské linkové lietadlo krátko pred zrútením sprevádzala ukrajinská stíhačka Su-25).
Spravte si názor:
“Redakciám denníkov Washington Post, New York Times, magazínu Time a iných veľkolepých publikácií, ktorých členovia predstavenstva sa zúčastňovali na našich stretnutiach a ktorí už takmer 40 rokov dodržiavajú sľub mlčanlivosti, sme za to veľmi vďační. Bolo by pre nás nemožné uskutočňovať naše plány pre svet, ak by sme počas týchto rokov boli vystavení svetlu verejnosti.“
(David Rockefeller, Rada pre zahraničné vzťahy)
Preklad z nemčiny ďurino, september 2014
Zdroj: Obežník AZZ švajčiarskej Koalície proti cenzúre
