AMAZON v Brne alebo korporatívny kapitalizmus opät víťazí?

Černovická terasa alebo nie je park ako park

Na úvod by bolo vhodné predstaviť lokalitu, na ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť spomínané logistické centrum. Tým miestom je priemyselná oblasť Černovická terasa, ktorá sa nachádza v blízkosti medzinárodného letiska Brno-Tuřany. Do roku 1996 slúžilo toto miesto ako skládka, ktorá vznikla ešte v 19. storočí kedy sa tam ťažili maltové piesky, pričom vzniknuté kaňony sa zavážali odpadom. Černovická terasa je z toho dovodu nevhodná pre poľnohospodárske účely, avšak može sa pýšiť bohatými zásobami podzemnej vody. Pod územím o veľkosti 160 futbalových ihrísk sú artézské studne. Táto vysoko kvalitná voda je podľa Martina Andera, bývalého námestníka brnenského primátora, to nejcennejšie čo Brno má. A práve na takomto, z ekologického hľadiska, strategickom mieste vyrástala počnúc rokom 2005 priemyselná zóna, ktorú má „obohatiť“ svojou prítomnosťou v blízkej budúcnosti gigant Amazon. Pred pár rokmi, v roku 2009, však malo mesto s Černovickou terasou trocha iné plány. Na území Černovickej terasy mali vzniknúť golfové ihriská, rozhľadne (z terasy je skvelý výhľad na celé Brno) a kaňony mali slúžiť adrenalínovým športom. Ľudia sa tam mali oboznámovať i s ekologickým spracovaním odpadov. Dokonca padol aj do istej miery utopický návrh na výsadbu parku. Terasa je náhornou plošinou, kde stále fúka, takže je velmi ťažké tu udržať vegetáciu a naviac by si celá plocha bývalej skládky vyžadovala nákladnú rekultiváciu pody. Schodnejšou cestou by bol skor ten rekreačno – športový areál s rozhľadňami. Toho času je bezpredmetné zaoberať sa tým, keďže namiesto zeleného parku rastie a bujnie na Černovickej terase park priemyselný.

Genéza kauzy Amazon v Brne alebo rast HDP za každú cenu

Prvé správy o tom, že najväčší online obchod sveta uvažuje nad investíciou v Brne sa objavovali v médiach už na jar minulého roka. Aspoň skratkovite si povedzme prečo je vlastne Brno pre Amazon také atraktívne. Podľa Roberta Němca, odborníka na marketing, sú predovšetkým nasledujúce dovody. Brno je bohaté na absolventov ako aj nezamestnaných, tzn., že Amazon nebude mať problémy nájsť dostatok voľných ľudí a vzhľadom na pomerne vysokú nezamestnanosť (takmer 9 %) budú mocť ponúknuť nižšie platy. V Brne je tiež menšia pravdepodobnosť, že im človek odíde ku konkurencii. Logistické centrá porovnateľné s Amazonom v Brne ani v jeho okolí nie sú. Nespornou výhodou Černovickej terasy je aj bezprostredná blízkosť letiska a manažmentu Amazon sa určite páčia aj ceny pozemkov, ktoré sú oveľa sympatickejšie ako napr. v blízkosti Prahy. Aj poloha Brna v rámci ČR je výhodná, keďže zásielky mimo ČR budú smerovať pravdepodobne do Rakúska, Slovenska, Maďarska či Poľska, kde zatiaľ Amazon logistické centrá nemá.

14. februára priniesli média správu, že developer Amazonu sa nedohodol so zástupcami Brna, ktorý zmluvu nepodpísali. Kľúčovým problémom sa stal neexistujúcí zjazd z dialnice do priemyslovej zóny Černovická terasa a neochota developera CTP brať na seba záväzky v súvislosti s budováním zjazdu. Celá správa mala tak povediac tragický a karhavý podtext, pretože mnohí považovali ponuku Amazonu za tú, ktorá sa jednoducho neodmieta. Hlavne v odbobí tzv. ekonomickej krízy. V hre sú slušné peniaze (dohromady v súvislosti s prípravou centra od developera do brnenskej kasy pripláva 309 miliónov korún.) Logistické centrum by malo zamestnávať okolo dve tisíc ľudí, čo by viditeľne vylepšilo brnenskú štatistiku nezamestnanosti. Takže vlastne nie je čo riešiť? Alebo je? Ale, k tomu sa dostaneme neskor.

V rovnakom čase ako český mediálny priestor zaplavili „smútočné oznámenia“ o nepodpísaní zmluvy s Amazonom, na Slovensku takmer začali otvárať šampanské, pretože sa tým zvýšili šance Bratislavy, ktorá je údajne záložným plánom Amazonu. O necelé dva týždne sa však karta obrátila opäť na stranu Brna. Brnenská radnica sa totiž dohodla s developerom Amazonu na nových podmienkach stavby. Developer sa v dodatku zaviazal, že na svoje náklady vykúpí pozemky pre stavbu dialničného zjazdu a že prácu v sklade nájdu prednostne ľudia z regiónu. Dohodu musí ešte schváliť brnenské zastupiteľstvo, ale to už bude v zásade len formalita, keďže Brno dosiahlo od developera požadované ústupky. Bratislava smúti a Brno može dať chladiť šampanské. Je však naozaj dovod na bujarú oslavu, či presnejšie, nebude mať šampanské trpkastú príchuť?

S čím veľavážení páni radní nepočítali alebo o temných stránkach Amazonu

Dopad na životné prostredie

Logistické centrum na Černovickej terase by malo byť podľa kalkulácii pánov z radnice „čistým ziskom“. Obávam sa však, že sa tí tzv. kompetentní prepočítali resp. zabudli zarátať náklady, ktoré sa pomerne ťažko kvantifikujú a oceňujú. Jedná sa v prvom rade o dopad na životné prostredie a to čomu sa v terminológii enviromentálnej ekonómie hovorí negatívne externality. Tie si veľmi nevšímajú naši volení zástupcovia, ktorí sa na svet pozerajú len skrz optiku peňazí a čísiel. Že čísla nie sú všetko veľmi dobre vedia napr. aj členovia občianskeho združenia Čisté Tuřany, ktorí sa kauze Amazon na Černovickej terase venovali v podstate od jej začiatku a odhalili nasledovné nedostatky. Neuvediem úplne všetky ich námietky, ale aspoň tie najkrikľavejšie.

* nesúlad s územným plánom vo vzťahu k výstavbe bytového komplexu “Slatina – Zelené mesto”, požiadavka na precíznejšie zhodnotenie kumulácie vplyvov

* mestská časť Brno-Tuřany neni zahrnutá v dotknutom území, osobná doprava v Tuřanech je v oznámení zámeru riešená len konštatovaním, že cez Tuřany sa jazdiť nebude, požiadavky na vyčíslenie nárastu dopravy a vyhodnotenie rizík na zdravie

* upozornenie na odstránenie údajov o nadlimitných hodnotách znečištenia ovzdušia (mimochodom, podľa nedávneho merania Dánskej ekologickej rady, patrí Brno k mestám s najviac znečisteným ovzduším v strednej i západnej Európe)

* požiadavka na preverenie, či emisie z parkoviska nebudú s ohľadom na prevládajúcí smer vetra odviate do bytového komplexu “Slatina – Zelené mesto”

* požiadavka na vyhotovenie hydrogeologickej štúdie, či sa nenaruší kvalita artézských vod a či nemože dojsť ku kontaminácii zdroja pitnej vody

Je toho celkom dosť a to nie je zďaleka všetko. Výstavba Amazonu bude mať dopad nielen na znečistenie ovzdušia či zdrojov podzemnej vody, ale do úvahy treba brať aj zvýšenú mieru sveteleného a hlukového znečistenia. V tejto súvislosti niekoho prekvapí, (a niekoho ani veľmi nie) vágne vyjadrenie českej inšpekcie životného prostredia, ktoré z hľadiska ochrany ovzdušia nemá žiadne námietky, pretože dokumentácia obsahuje všetky náležitosti. (developer musí ešte pred spustením projektu predložiť dokument EIA - Environmental Impact Assessment, v praxi to však vyzerá niekedy inak ako na papieri). Mimochodom podobne benevolentný postoj k vplyvom výstavby Amazonu na životné prostredie má väčšina samosprávnych orgánov, kritický postoj majú takmer výhradne len občianski aktivisti teda tzv. tretí sektor.

V rámci objektivity treba spomenúť, že Amazon má stanovenú enviromentálnu politiku, ktorej cieľom je redukovať ekologickú stopu spoločnosti. Patrí sem napr. používanie ekologicky priateľských balení, POD technológia tlače (kniha či iný dokument sa vytlačí až po obdržaní objednávky – tým sa eliminujú nadbytočné zásoby). Ďalšie enviromentálne kroky sú opísané na stránke spoločnosti v sekcii „Amazon and Our Planet“. Dosť diskutabilné je však sebavedomé tvrdenie Amazonu, že elektronické obchodovanie je vo svojej podstate viac enviromentálne ako klasický maloobchodný predaj. Jednou z námietok je vyvrátenie mýtu, podľa ktorého je digitalizácia neporovnateľne viac „zelená“ ako tlačené média. Často sa opomína fakt, že spravovanie elektronických dokumentov sa uskutočňuje prostredníctvom dátových centier - serverov a tie spotrebúvajú okrem elektrickej energie potrebnej na chod zariadení aj značné množstvo energie pre napájanie chladiacich systémov serverov. S digitalizáciou tiež nepriamo súvisí aj problém s tzv. elektronickým odpadom, ktorý prerastá do gigantických rozmerov.

Pracovné podmienky v Amazone alebo neľahký život novodobých zberačov

Najsilnejší argument, ktorí podporovatelia realizácie logistického centra uvádzajú je pozítívny sociálny dopad. Amazon prinesie ľuďom prácu a to nemalej hŕstke ľudí keďže má vytvoriť cca dve tisíc pracovných pozícii. Toľko teda strohé fakty. Čo sa však skrýva pod povrchom týchto na prvý pohľad výhradne pozitívnych čísiel? Každé číslo má aj svoju kvalitatívnu stránku a to sa týka aj čísla 2000 v prípade pracovných miest, ktoré ponúkne Amazon brnenskému regiónu. Akú kvalitu bude mať táto práca? Majorita zamestnancov logistického centra bude vykonávať prácu skladových manipulantov. Práca je to dosť monotónna a nie veľmi kreatívna, ale to by vlastne nebolo nič neobvyklé. Práca skladníka v Amazone je však až neobvykle dynamická, ako nás o tom informuje investigatívny dokument BBC: Amazon: The Truth Behind The Click. Ten priniesol skryté zábery zo skladu a dennú a nočnú prácu človeka, ktorý v Amazone po tri mesiace pracoval. Pracovná smena trvá zhruba 10¾ hodiny, vrátane niekoľkých prestávok. Každému zo zberačov (pickerov) sú pridelené osobné kvóty počtu vyzdvihnutého tovaru za určitý čas. Spomenuté kvóty sú relatívne vysoké a pokiaľ ich zamestnanec nestíha plniť, nasledujú pokarhania od nadriadených, vedúce až k udeľovaniu akýchsi „trestných bodov“. Trestné body získajú zamestnanci aj za oneskorený príchod o 2 minuty a viac alebo pokiaľ si zoberú deń voľna. Po troch trestných bodoch väčšinou dochádza k ich

prepusteniu. Prácu na pozícii picker teda zberač si vyskúšal aj reportér BBC Adam Littler, ktorý si dianie natáčal skrytou kamerou. Ako zberač sa pohyboval na ploche takmer 80 tisíc metrov štvorcových pričom musel v dosť rýchlom tempe plniť objednávky, ku ktorým dostával pokyny do svojich slúchadiel. Na splnenie úlohy mal v priemere 33 sekúnd. Po viac ako desaťhodinovej šichte opísal svoje dojmy Littler nasledovne: „Prešiel som takmer 17,6 km. Som absolútne rozbitý a necítim si nohy“. Mimochodom, za prácu dostával odmenu 8,25 libier za hodinu, teda v prepočte 270 korún. Dokument Amazon: The Truth Behind The Click si pozrel aj Michael Marmot, uznávaný britský odborník na problematiku stresu v zamestnaní a po zhliadnutí filmu úsúdil, že táto práca může sposobiť u psychicky labilnejších ľudí duševnú poruchu. Snáď netreba zdorazdňovať, že dlhodobé vykonávanie takéhoto druhu práce má negatívny dopad aj fyzický stav zamestnancov.

Záver alebo nič nie je uzavreté

Z vyššie uvedených informácii jednoznačne vyplýva, že logistické centrum Amazonu nie je až takým čistým ziskom ako sa nás snažia presvedčiť mainstreamové média či politici. Je otázkou životných priorít či profity v podobe naplnenia mestskej pokladnice a zvýšenia zamestnanosti dokážu vyvážiť negatívne externality ekologického i sociálneho rázu. Je smutné, že zástupcovia ľudu naďalej uprednostňujú pohodlné, rýchle ale v konečnom dosledku dosť nedomyslené riešenia. Prilákanie veľkého zahraničného investora je z pohľadu pozitívnej ekonómie veľmi efektívny ťah. Vulgárne povedané, vedenie Brna „zabilo“ jednou ranou dve tisíc múch, teda nezamestnaných. Z dlhodobého hľadiska je to však neefektívne riešenie pretože z doterajších skúseností vieme, že nadnárodné korporácie používajú nomádsku životnú stratégiu. Po pár rokoch sa presunú na inú, výhodnejšiu „pastvinu“. Na pamiatku nám tu nechajú negatívne enviromentálne externality a pár tisíc nezamestnaných. Ak by politici hľadeli do vzdialenejšej budúcnosti, mysleli by a konali lokálne tj. snažili by sa minimálne legislatívne a edukačne podporiť miestne podnikateľské projekty. Tieto kroky by mohli priniesť stabilné pracovné miesta a tiež enviromentálny dopad malých a stredných lokálnych aktivít na región je neporovnateľne nižší ako je tomu v prípade gigantických zahraničných investorov. Mimochodom, keď už je reč o lokálnej ekonomike. Prítomnosť Amazonu v Brne bude mať určite negatívny vplyv na domáce firmy, ktoré nejakým sposobom konkrujú Amazonu. Je vopred jasné, kto sa stane víťazom tohoto konkurenčného boja.

Amazon v Brne pravdepodobne bude. S tým sa už nedá nič robiť, je to len otázka času. To, ale neznamená, že je nutné sa s týmto faktom zmieriť a submisívne pokrčiť ramená. „Boj“ sa ešte nekončí. Výstavbou logistického centra by sa nemal skončiť aktivimus občanov a ja predpokladám, že napríklad spomínané občianske združenie Čisté Tuřany v kauze Amazon nepoľaví a bude sa dožadovať splnenia svojich požiadaviek. Bolo by naivné domnievať sa, že dosiahneme všetko, ale aj drobné víťazstvá majú svoju cenu. Minimálne v tom, že nám dávajú silu do ďalších bojov.

Martin Pavelka