Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Planetárna genocída: Fukušima rok po katastrofe - otrava planéty Zem

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 
  • radioaktivx
„Najťažšie je dokázať vidieť veci priamo pred našimi očami tak, akými skutočne sú ” J.W. Goethe

K prvému výročiu tragickej katastrofy Fukušima dňa 11.3. 2011, ktorá na viacerých reaktorových blokoch viedla k roztaveniu jadra, sa vychádzalo z toho, že postihnuté bude iba japonské obyvateľstvo. Teraz už vieme, že touto nočnou morou bude postihnuté globálne celé ľudstvo.

V tejto súvislosti by sme nemali zabudnúť ani na to, že to bol už tretí atómový útok na japonské obyvateľstvo (prvými dvoma boli bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki). Ak si uvedomíme, čo všetko na ochranu obyvateľstva podniknuté nebolo, treba o podozrení z útoku uvažovať ako o reálnej možnosti. Spôsob informovania zo strany oficiálnych miest a ochrany pred následkami katastrof boli od prvého dňa poznačené vlnou zastierania, klamstiev, a to nielen v Japonsku. Japonskí ochrancovia pred následkami katastrof a TEPCO (Tokio Electricity Power Company, jeden z najväčších prevádzkovateľov elektrární na svete, ktorý teraz dostal od Obamu objednávku na výstavbu štyroch atómových elektrární v SŠA…; pozn. prekl.) úmyselne znižovali rozsah katastrofy a klamali verejnosť tak o rozsahu zničenia atómových reaktorov, ako aj o intenzite a nebezpečenstve rádioaktívneho zamorenia, ktoré z nich vychádzalo. V SŠA sídliaca firma General Electric, ktorá tieto reaktory prvej generácie dodala Japonsku a tiež do celého sveta (vrátane Nemecka, pozn. prekl.) si bola vedomá toho, že tento konštrukčný rad bol zaťažený závažnou technickou chybou (zodpovedný konštruktér/inžinier, ktorý na to vtedy poukázal, dostal zo strany GE okamžitú výpoveď; pozn. prekl.). Mnohé z týchto reaktorov sú v prevádzke v SŠA (…a rozpadávajú sa, ako napr. v St. Onofre v Kalifornii; pozn. prekl.).

Počas roka po katastrofe Global Research (Centrum pre výskum globalizácie, pozn. prekl.) opakovane informoval o bezbrehej korupcii, zákernom zastieraní a nedbanlivosti v súvislosti s touto tragédiou, zatiaľ čo médiám hlavného prúdu nenapadlo nič iné, ako celú záležitosť komentovať dvojzmyselným orwellovským newspeakom. V uplynulý mesiac CBS v zriedkavej správe naznačila, že „normálne komunikačné kanály vládnych miest pred 12 mesiacmi v súvislosti s katastrofou vraj úplne skolabovali”.

Od samého začiatku boli zastavené závažné kontrolné opatrenia na sledovanie žiarenia. V máji 2011 boli zo strany SŠA zablokované online služby uznávaného Norsk Institute, ktorý sa týmito meraniami zaoberá. Dovtedy zverejňoval denné správy o situácií rádioaktívneho žiarenia na celom svete, ktorému sme my všetci ustavične vystavení aj naďalej. A mnohé americké meracie stanice ako na potvoru nefungovali správne, čo viedlo k tomu, že neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o hodnotách žiarenia. Napriek všetkému, takzvané „akceptovateľné” hraničné hodnoty pre žiarenie v potravinách boli v EÚ i SŠA náhle zdvojnásobené.

Dr. Helen Caldicott a Dr. Chris Busby opakovane upozorňovali na to, že „…pre rádionukleidy neexistuje žiadna spoľahlivá spodná hranica, či už v potravinovom reťazci, vo vode alebo v iných zdrojoch, bez ohľadu na ich druh”. www.globalresearch.ca/PrintArticle.php?articleId=23902www.helencaldicott.com/2011/05/unsafe-at-any-dose/#more-285

Z toho vyplýva, že z toho, čo nebolo riadne zmerané, alebo čoho výsledky boli zmanipulované, nemožno nikdy nikoho právne volať na zodpovednosť, či už ide o zodpovedné osoby vo vládach, alebo manažérov atómového priemyslu. Okrem toho, takto možno iba sotva vytvoriť súvislosti medzi náchylnosťou na zvýšenú úmrtnosťou, cukrovkou, rodením mŕtvych novorodencov alebo genetickými anomáliami a touto katastrofálnou globálnou udalosťou.

Kedy nám vlastne bola povedaná pravda o doživotne prebiehajúcej radiačnej otrave, ktorej sme boli doteraz vystavení? V podstate sme už od čias manhattanského projektu, celé desaťročia, stali súčasťou jedného gigantického laboratórneho experimentu, a to bez nášho súhlasu a informovania. Nikdy v tejto veci neboli urobené nejaké vážnejšie etické úvahy alebo ochranné opatrenia, ktoré by stáli za zmienku. Namiesto toho to bola honba za ziskom a tajné agendy, ktoré tento vývoj cielene podporovali.

V dôsledku rôzne dlhých polčasov rozpadu rádionukleidov – niektoré sa rozpadajú celé eóny – sa obyvateľstvo sveta, vrátane všetkých ostatných živých organizmov, nachádza na bezpečnej ceste k zničeniu. To sa stane na základe sterilizačného efektu žiarenia na reprodukčné mechanizmy živých systémov, ktorý je vede dobre známy. Nasledujúci krátky zoznam ukazuje hodnoty polčasu rozpadu niektorých dôležitých rádioizotopov, ktoré v súčasnosti neustále trávia náš svet, naše deti a našich vnukov. Nachádzajú sa vo vzduchu, ktorí dýchame, v potrave, ktorú prijímame a vo vode, ktorú pijeme alebo v ktorej sa kúpeme.

  • cézium 137: 30 rokov
  • plutónium 239: 24 000 rokov
  • stroncium 90: 29 rokov (správa sa v tele chemicky podobne ako kalcium, ukladá sa v kostiach)
  • urán 235: 700 miliónov rokov
  • jód 131: 8 dní (ukladá sa v štítnej žľaze, a vedie k vysokému rádioaktívnemu zamoreniu. Ukladá sa aj v pôde, a v podobe mliečnych výrobkov sa dostáva do potravinového reťazca).

Správa, zverejnená pred niekoľkými týždňami, ukázala, že mlieko, ktoré bolo testované v San Franciscu, bolo zaťažené vysokými hodnotami cézia 134 a 137, a to aj vtedy, ak ich porovnali s už zvýšenými smerodajnými hodnotami z EPA (americký úrad na ochranu životného prostredia, pozn. prekl.). Hodnoty bolio 150 % vyššie ako maximum povolené novými hornými hranicami. Okrem toho, v reaktorovom bloku 3 vo Fukušime Daiichi boli uložené palivové články, pozostávajúce zo smrtiacej zmesi plutónia a uránu (MOX). Jediný miligram tejto zmesi je dva milióny razy jedovatejší, ako samotný obohatený urán. Aktuálne hodnoty žiarenia z 25. februára v Tokiu vzdialenom 160 km boli 25-razy vyššie ako tie, ktoré boli zistené v samotnej zóne okolo elektrárne, keď rozhodli o jej evakuácii. Uznávaný fyzik Dr. Paolo Scampa nedávno predstavil svoje najnovšie údaje o smrtiacich dávkach žiarenia (strana 2). Pre obyvateľov 30-miliónovej metropoly Tokio to znamená tragédiu epických rozmerov.

Vo Fukušime ani inde neboli dodržané žiadne základné bezpečnostné štandardy alebo reálne evakuačné opatrenia. K tomu pristupuje sklad 600 000 spotrebovaných palivových článkov, ktoré sa nazbierali v priebehu 40 rokov a predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo.  Chladiaca voda nad nimi sa odparila a nerušene prenikla do našej atmosféry, rovnako ako sa to stalo s morskou vodou použitou na chladenie havarovaného komplexu, ktorá bola kriminálnym spôsobom vypustená do Pacifiku. Keďže to nikto nezaznamenával, nikdy nebudeme vedieť, koľko miliónov ton rádioaktívnej vody bolo vypustených do oceána. Následné morské prúdy rádioaktívne zamorenie vody so svojim toxickým účinkom na všetko živé v oceáne spolu s naplaveným materiálom rozšírili až na západné pobrežie Severnej Ameriky (Kalifornia, Oregon, Washington, a Vancouver). Spolu s ďalšími svetovými morami sa Pacifický Oceán zmenil na jednu gigantickú skládku rádioaktívneho odpadu s nepredvídateľnými rizikami pre všetko živé; výzva, akú naša súčasná nahromadená veda nedokáže ani len približne riešiť. Toto majestátne vodné teleso sa stalo našim planetárnym záchodom. (1)

Ako to vyzerá s celou sieťou oceánskeho života? Od veľkých cicavcov, veľryby, až po mikroorganizmy, bol otrávený celý ekosystém. Vôbec nikto však neinformuje o tom, v akom rozsahu nukleárna katastrofa vo Fukušime ničí a zabíja. Okolnosť, že potravinový reťazec v Pacifiku bol zasiahnutý významným rádioaktívnym zaťažením, sa v médiách nijako nerozoberalo. Rybársky priemysel loví a predáva rôzne druhy rádioaktívne zaťažených rýb a kôrovcov. Koľko ton tohto „otráveného“ tovaru medzičasom predali do obchodnej siete a skončilo na stoloch neinformovaných spotrebiteľov? Honba za ziskom je ako vždy nad bezpečnosťou a zdravím. Ide tu medzičasom o globálnu otravu nášho jediného miesta v univerze, ktoré môžeme nazývať svojou domovinou, matky Zeme. Našťastie alternatívne médiá nám umožňujú zaoberať sa týmito témami a informovať o ich nebezpečenstvách.

Zatiaľ čo státisíce, ak nie milióny ľudí dostane v priebehu nasledujúcich rokov rôzne chronické choroby vyvolané zvýšeným žiarením (rakovina a diabetes, rakovina a diabetes, žiarením vyvolané genetické anomálie, pôrody mŕtvych detí a genetické chyby) (Dr. Busby hovorí v tejto súvislosti aj o srdcových ochoreniach; pozn. prekl.) peňaženky medicínskych povolaní a farmaceutického priemyslu sa plnia až do prasknutia. Černobyľská katastrofa z roku 1986 bez akéhokoľvek poľavenia pokračuje vo svojom smrtiacom účinku, pričom tam išlo iba o jeden reaktor. (2) Vo Fukušime je dotknutých 6 reaktorov.

Medicínske štatistiky medzičasom jasne dokazujú signifikantný nárast úmrtnosti na základe rádioaktívneho spadu z Fukušimy. Známa toxikologička a internistka Dr. Janet Sherman hovorí: „Na základe našich kalkulácií opierajúcich sa o vedecké zisťovanie, miera úmrtnosti je o 18 000 nad priemerom, zisťujeme však aj to, že najviac sú tým zasiahnuté rapídne sa vyvíjajúce citlivé tkanivá dojčeniec a malých detí. K tomu majú väčšinou iba slabšie vyvinutý imunitný systém. Koncentrácie rádioizotopov sú u nich vo všeobecnosti pomerne väčšie, ako koncentrácie u dospelých.”

Následky tejto obrovskej a hrôzostrašnej krízy treba vidieť ako dôsledok chýbajúcich ochranných opatrení a trestuhodnou nedbanlivosťou ignorovaných životných podmienok celého ľudstva a všetkých ostatných živých organizmov na našej planéte. Médiá hlavného prúdu o tomto vôbec neinformujú.

E.O. Wilson („The Future of Life” a „Biodiversity”) a Bill McKibben („The End of Nature”) písali o tom vo svojich knihách už pred desaťročiami. Nebezpečenstvá nukleárnej éry sú stále väčšie, s nepredvídateľnými ničivými dôsledkami na nás všetkých.

Ako dlho sa ešte necháme klamať o extrémnych nebezpečenstvách jadrového energetického hospodárstva a o nebezpečenstvách vojensko-priemyselného komplexu? Všetko, čo má do činenia s jadrovou technológiou, je v maximálnej miere neisté. Už 60 rokov sa odpad tejto nebezpečnej technológie ‘dočasne uskladňuje’. Neexistuje ŽIADEN SPÔSOB BEZPEČNEJ ÚSCHOVY JADROVÉHO ODPADU! Ako príklad uvádzame nespočetné kovové kontajnery s rádioaktívnym odpadom, ktoré boli jednoducho vyhodené do mora, a medzičasom vypúšťajú svoj jedovatý náklad cez vzniknuté netesnosti.

Všetko živé na našej planéte bolo medzičasom bez výnimky konfrontované dlhodobými efektmi rádioaktivity. Pokračujem v písaní: „Neviditeľný neznamená neškodný!” Starnúce jadrové zariadenia v Spojených štátoch amerických (v Nemecku nie inak; pozn. prekl.) sú v dôsledku skrehnutia kovových častí stále väčším bezpečnostným rizikom. Ústredná otázka nebezpečnosti technológie a s tým spojených zdrojov žiarenia ostáva však pretrváva naďalej. Medzi jadrové reaktory s vážnymi bezpečnostnými problémami patria Vermont Yankee a v poslednom mesiaci aj San Onofre v Kalifornii (JE bola postavená na seizmickej línii; pozn. prekl.). Predstavujú tak krátkodobo príslovečný vrchol rádioaktívneho ľadovca.

Pokým honba za ziskom prebije bezpečnosť a pokým má celý jadrový priemysel spojenie s vojskom, nikdy nebudeme v bezpečí. Vážne otázky občanov týkajúce sa bezpečnosti z medicínskeho pohľadu sú jednoducho ignorované. Sme jednoducho nepodstatní.

Pritom tu nejde o jednostrannú otázku zdravia alebo ekologickej krízy. Okolnosti nás nútia, zaoberať sa väčšími otázkami v tejto súvislosti interdisciplinárne. Nachádzame sa v centre dlho plánovaného a rozmanitými spôsobmi uskutočňovaného útoku na naše zdravie a zdravie planéty, na ktorej žijeme. Ustavičné ničenie základov zdravého života viedlo k explozívnemu rozšíreniu mnohonásobných chronických ochorení (vyvolaných väčšinou neuveriteľne toxickým znečistením atmosféry, ktorá nás všetkých obklopuje). Celé naše biologické prostredie trpí už celé storočie pod týmito útokmi (a k tomu prichádza aj pán Gore so ziskovou CO2 historkou…; pozn. prekl.). Nanotechnológia a neviditeľné úkladné mikroorganizmy, ktoré bez akejkoľvek regulácie menia náš svet, treba zahrnúť do oblasti moderných nákaz. Mnohé z týchto organizmov boli (tak ako antrax; pozn. prekl.) vyvinuté v chránených zónach (vojenských) biolaboratórií (Fort Detrick, Maryland; pozn. prekl.). Kumulované efekty vedú k otrave našej vody, vzduchu a potravinových reťazcov všetkých živých bytostí.

Už viac ako 40 rokov vychádzajúci anglický ekologický žurnál „The Ecologist“, venoval v roku 1998 jedno celé vydanie s nadpisom „Akty Monsanto” (The Monsanto Files) otázkam genetických zmien v prípade rastlín a živočíchov. Kľúčová otázka bola: „Dokážeme biotechnické manipulácie vôbec prežiť?” (3).

V priebehu mnohých rokov autori F. William Engdahl („Seed of Destruction”) a Dr. Mae Wan-Ho písali o mnohonásobne pozorovaných a zdokumentovaných nebezpečenstvách genetického inžinierstva a potravín kontaminovaných GM.

K tomu sa pridružuje medzičasom aj stále výraznejšie aplikovanie nezákonného, no napriek tomu uskutočňovaného aerosólového geoinžinieringu 24 hodín denne a 365 dní v roku. Skrytý útok na naše zdravie, ktorý sa prakticky nepozorovane odohráva nad našimi hlavami a ktorý medzičasom úplne zmenil chemické zloženie nášho vzduchu, s jeho výslednými jedovatými následkami na zdravie (bárium, tórium, hliník a iné jedy životného prostredia; pozn. prekl.). Clifford Carnicom v početných štúdiách preukázal, že tým bol náš vzduch transformovaný na istý druh plazmy a s tým prišla tragédia syndrómu morgellonov, ktorý medzičasom viedol k vývoju syntetických nanoorganizmov. Tento proces nemožno viac „vypnúť ”, médiá však obete zosmiešňujú. Magazín „Time” nedávno publikoval článok, v ktorom informoval o tom, že na všetky reálne diagnostikované prípady sa treba pozerať ako na „vsugerované ochorenia”. K tomu sa pridáva ďalších 100 000 chemikálií, ktoré nás obklopujú vo všednom živote a a ktoré používame, z ktorých viac ako 90 % nikdy nebolo podrobených bezpečnostným skúškam na vplyv na naše zdravie.

Na poslednom mieste, z ďaleka však nie posledný, uvádzame aj škodlivé a skryté nebezpečenstvá EMF/RF polí (EMF = elektromagnetická frekvencia/RF = radiačná frekvencia) so svojimi skrytými rizikami. Inflačné rozšírenie týchto smrtiacich technológií zahŕňa tak mobilné telefóny (mobilné a DECT/bezdrôtové telefóny), ako aj WLAN (Wi-Fi) a k nim prislúchajúce základne, ktoré trávia našu krajinu. S počtom viac ako 5 miliárd predaných mobilných telefónov na celom svete spotrebiteľom nikto nepovedal, aká je táto technológia vlastne nebezpečná. Staré, už dávno neaktuálne údaje sa používajú na to, aby skrášlili a bagatelizovali problém medzičasom neskutočného nárastu elektromagnetických polí s vysokou frekvenciou, ktoré ruinujú naše zdravie (už v 40-tych rokoch posledného storočia technici pracujúci na vysielacích stožiaroch dostávali masovo rakovinu, bolo to však do značnej miery ignorované; pozn. prekl.). Predsa však existujú medzičasom novšie štúdie, ktoré dokazujú, že toto žiarenie zhoršuje funkciu myslenia a dokáže poškodzovať mozog. (4)

Posledným variantom tohto nebezpečného šialenstva sú takzvané „chytré merače“ (smart meters), ktoré medzičasom prichádzajú do domácností všade v Amerike a Európe. Deje sa to napriek tomu, že ich prevádzkovatelia nemajú na to oprávnenie. Deje sa to napriek tomu, že zo strany elektrární, vodární a plynární neboli objednané štúdie v súvislosti s početnými nebezpečenstvami týchto zariadení, ktoré zasiahli už mnoho spotrebiteľov. (5)

Iba v samotnej Kalifornii prebieha už okolo 8 000 súdnych procesov. Kalifornia stojí v popredí odporu proti zavedeniu týchto technológií plošne v celých SŠA. Celý rad kalifornských miest, ako napríklad Santa Cruz, odmietol tieto zariadenia, a uvalil na ne mnohoročné moratórium. Nikto nemá mandát na to, aby vnucoval ľuďom tieto zariadenia. Zásobovacie podniky nikdy neinformovali svojich zákazníkov o extrémnych zdravotných rizikách týchto zariadení, ktoré súvisia s konštantným pulzovaním elektromagnetických vĺn. Svojich zákazníkov neráčili informovať ani o tom, že konštantné pulzovanie EMF môže spôsobiť poškodenie tkanív v mozgu a k škodám v genetickej oblasti. V roku 1965 založená American Academy of Environmental Medicine (Americká akadémia pre medicínu životného prostredia) vyzvala na časovo neobmedzené moratórium týchto nebezpečných meracích hodín. (6) Zdá sa, že momentálne sa rozvíjajúca EMF kríza bude mať ďaleko horší rozsah, ako mali azbestová  či tabaková kríza. Na celom svete známy vedec Prof. Olle Johansson uznávaného švédskeho inštitútu Karolinska, už pred desaťročiami varoval pred týmito neviditeľnými biologickými nebezpečenstvami

" target="_blank" style="color: #fb7500;"> (www.youtube.com/watch?v=eS7YIZ1x0r8
a

" target="_blank" style="color: #fb7500;">www.youtube.com/watch?v=lJZumEgSblQ
).

Firmy (korporácie) sú v SŠA právne považované za osoby. Pred zákonom si nárokujú rovnaké práva, aké prislúchajú každej reálnej osobe. Sú finančne dostatočne silné na to, aby zablokovali procesy snažiace sa dovolať sa spravodlivosti, ktoré vznikli a naďalej vznikajú na základe škodlivých účinkov ich výrobkov. Iba skutočne zriedkavo sú volaní na zodpovednosť. K tomu sa pridáva aktívna deštrukcia zákonov, ktoré boli už pred 30 rokmi prijaté na ochranu nášho zdravia a životného prostredia. To je druhá strana katastrofálneho celkového obrazu, ktorý je pred nami. Atómový priemysel nás nikdy neinformoval o tom, že my všetci sme vystavení konštantne narastajúcej nebezpečnej dávke žiarenia.

Drancovanie našej planéty a ničenie jedinečného ekosystému sú už desaťročia predmetom a témou mnohých dokumentov. Väčšina neviditeľných jedovatých látok obklopuje medzičasom každú životnú aktivitu, kontaminuje DNK a ruinuje naše zdravie a znižuje našu schopnosť zdravo sa reprodukovať. Za posledných 10 rokov sa tento vývoj dramaticky urýchlil, zatiaľ čo médiá hlavného prúdu o tom naďalej šíria svoje klamstvá alebo túto tému celkom zamecú pod koberec.

Bez ohľadu na to všetko sa prebúdza stále viac ľudí, medzičasom ich možno počítať na milióny, ktorí dokážu zistiť súvislosti medzi množstvom vplývajúcich veličín a skutočnými epidémiami ako rakovina alebo diabetes. Zrazu rozumejú tomu, prečo musia čeliť strate miliónov pracovných miest, krádeži miliónov domov, krádeži miliárd dolárov (eur; pozn. prekl.), aby odmenili bankstrov, insiderov a členov dozorných rád, zatiaľ čo strednej triede na celom svete stále viac púšťajú žilou.

Medzičasom existuje dostatok indícií o tom, čo dokážu narobiť insiderské obchody a tlač ničím nekrytých peňazí, s cieľom zničiť hospodársky život ľudí na celom svete. Túto situáciu, ktorá sa celkom vymkla z rúk, nesmieme viac bagatelizovať  alebo skrášľovať, a ani sa pokúšať separátne riešiť každý z jej samostatných prejavov ako samostatnú otázku.

Všetky tieto body sú navzájom komplexne prepojené, a všetky spolu ničia naše zdravie. Je preto mimoriadne dôležité, naučiť sa všetky body tohto mnohovrstvového útoku tak na nás, ako aj na biosféru vidieť v celkovom pohľade a porozumieť im. Situácia je už jednoducho neúnosná. Teraz je len a len na nás, aby sme si to uvedomili, a zistili, čo sa tu deje. Musíme spojiť svoje sily a v duchu Rosalie Bertell „odmietnuť spolupracovať na zničení svojho vlastného tela ”. Ešte stále si môžeme vybrať.

Tiež si treba uvedomiť aj toto: To, čo nehľadáme, nemôžeme ani nájsť, ak sa tí so zodpovednosťou rozhodnú , že si to nebudú všímať, alebo nebudú informovať o nebezpečenstvách. Potom nemožno nikoho volať na zodpovednosť – ani tých skutočne zodpovedných! Dôsledky toho budeme musieť pretrpieť na vlastnej koži my všetci.

Odkazy:

1. Dr. Ilya Sandra Perlingieri. “The Pacific Ocean: A Radioactive Garbage Dump.” May 14, 2011: http://consciouslifenews.com/pacific-ocean-radioactive-garbage-dump/116277

2. Mittica, Pierpaolo, et al. “Chernobyl. The Hidden Legacy.” London: Trolley, Ltd., 2007; and Dr. Ilya Sandra Perlingieri. “Chernobyl: The Horrific Legacy. 25 Years and Counting.” April 25, 2009: www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=13349

3. “The Monsanto Files. Can we survive genetic engineering?” London. The Ecologist. Vol. 28, No. 5: Sept./Oct. 1998.

4. Adamantia Fragopoulou et al. “Brain proteome response following whole body exposure of mice to mobile phone or wireless DECT base radiation.” Jan. 25, 2012.There is an abstract at: http://electromagnetichealth.org/electromagnetic-health-blog/mice-proteome

5. See: “The Invisible Hazards of ‘Smart’ Meters.” August 19, 2011: www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=26082; and ‘”Smart’ Meter Dangers Update: Scientific Proof of These Hazards.” Feb. 10, 2012: http://consciouslifenews.com/smart-meter-dangers-update-scientific-proof-hazards/1124466

6. “American Academy of Environmental Medicine calls for a halt to wireless smart meters.” Jan. 23, 2012: http://emfsafetynetwork.org/?p=6985

Dr. Ilya Sandra Perlingieri , učiteľka a spisovateľka je autorkou vysoko cenenej knihy „The Uterine Crisis”. Londýnsky „The Ecologist” označil knihu za „inšpiráciu”.

Ilya Sandra Perlingieri píše pre Global Research. Články od Ilya Sandra Perlingieri pre Global Research nájdete tu

Preklad z nemčiny ďurino, apríl 2012

Zdroj

http://www.auria.sk/blog/fukusima-rok-po-katastrofe-otrava-planety-zem

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře