Kde sú dnes Havlove a Langošove deti a iní európski a americkí „kazatelia“, ktorí nás poučovali o právnom štáte, ktorý vraj je nevyhnutnou charakteristikou demokratického štátneho útvaru? Zostali po nich iba pravdo-láskarské reči ohlupujúce najmä mládež, ktorá nezažila minulosť a menej vzdelaných občanov.
V zrkadle posledných udalostí vo svete ako aj u nás, odkrýva kapitalizmus svoju pravú tvár, tentoraz už bez tradičnej masky. A ako to vravel onen umierajúci rabín: „všetko je inak“.
Nie som právnik, som iba vedec na dôchodku, preto by som uvítal, keby sa našiel statočný právnik či politológ (najlepšie z radov poradcov pána prezidenta Kisku – tí sú najkovanejší), ktorý by na moje nasledujúce otázky dal vyčerpávajúcu odpoveď:
Je Veľká Británia právny štát? Sú vôbec krajiny EÚ, USA a mnohé ďalšie tzv. „demokratické“ krajiny, právnymi štátmi? Rešpektujú tieto štáty zásady platného medzinárodného práva zakotveného v samotnej charte OSN a v mnohých medzinárodných dokumentoch, ktoré samy podpísali a ratifikovali?
Mrs Theresa May a Mr Boris Johnson ešte pred plným rozbehnutím vyšetrovania pozadia udalostí Scotland Yardom „odhalili“ páchateľa (Boris Johnson dokonca odhalil aj objednávateľa zločinu v osobe samotného Putina). Nato pani Mayová vzápätí vyniesla aj rozsudok a vyzvala páchateľa odporného zločinu, aby sa verejne priznal. Keďže sa tento nepriznal, považovali to za priťažujúcu okolnosť, presne tak ako v stalinských a gottwaldovských procesoch. Potom už nebolo nič ľahšie ako presvedčiť niektorých partnerov v EÚ, aby sa pridali k už vynesenému rozsudku svojím dielom, aby v tom nezostala pani Mayová sama ak (nedajbože!) to nevyjde. Aké je to jednoduché! Koniec-koncov, ak to chcú pani Mayová a pán Trump, aj motyka vystrelí.
Tak sa mi natískajú nasledujúce otázky:
Ktoré z nižšie uvedených krajín sú nám vzorom v dodržiavaní medzinárodného práva a noriem právneho štátu?
Štáty, ktoré sa aktívne zúčastnili alebo podporovali „humanitárne bombardovanie“ Juhoslávie?
Štáty, ktoré bez súhlasu BR OSN a napriek odporu Medzinárodnej organizácie pre kontrolu chemických zbraní (OPCW) prepadli a spustošili Irak zanechajúc státisíce mŕtvych, ranených, obrovské materiálne škody a vydali krajinu napospas Islamskému štátu?
Štáty, ktoré spustošili a spôsobili rozvrat Sýrie, Líbye a Afganistanu?
Štáty, ktoré svojím konaním vyvolali vznik „Islamského štátu“ a iných teroristických skupín a tam, kde je to vhodné ich využívajú proti legálnym vládam v niektorých krajinách?
Štáty, ktorých bojové letectvo a námorníctvo operujú vo výsostnom vzdušnom priestore a vodách suverénnych štátov bez súhlasu ich legálnych vlád?
Štáty, ktoré okamžite označili vinníka v prípade sporného zostrelenia lietadla nad Ukrajinou, čím zviazali ruky medzinárodným vyšetrovateľom? No pravdaže, čo treba vyšetrovať, keď vinník je už dávno známy?
Štáty, ktoré obviňujú Rusko z anexie Krymu, hoci Európsky súd konštatoval, že spôsob pripojenia Krymu k Ruskej federácii nebol v rozpore s platným medzinárodným právom? Stačilo, aby politickí predstavitelia týchto štátov „neuznali“ vykonané referendum (hoci tam boli pozvaní, ale úmyselne sa ho nezúčastnili!) a bola z toho „anexia“. Aké je to jednoduché…
Štáty a ich predstavitelia, ktorí teraz so „stiahnutým chvostom“ (akoby sami boli previnilci), takmer na povel, posielajú domov ruských diplomatov, lebo však „fuck medzinárodné právo a akékoľvek právo, keď ide o naše záujmy!“ (k tomu by som ešte rád dodal aj preslávený citát pani Nulandovej z Majdanu: „fuck EÚ“).
Závery, ktoré z týchto skutočností pre nás plynú, musia demokraticky zmýšľajúcich ľudí znepokojiť, prebudiť ich záujem o politiku, ktorá sa za ich chrbtami a v rozpore s ich skutočnými záujmami vedie, kriticky hodnotiť aktivity všetkých masmédií a ich poplatnosť záujmom domáceho a nadnárodného veľkokapitálu a ich horlivých domácich služobníkov a žiaľ aj niektorých novinárov – vykladačov „práva a zákona“, vrátane nášho prezidenta – Andreja Kisku.
Dokiaľ naši občania nenadobudnú relevantné odpovede na tieto otázky, zostanú v zajatí lží, ovládateľní ako ovce diletantskými, bláznivými a nepríčetnými politikmi typu Trumpa, Mayovej, Johnsona, Porošenka (oni jeden druhého tak titulujú!) a radu ďalších, pre ktorých platí iba právo silnejšieho, založené na záujmoch veľkokapitálu, ktoré zastupujú. V tom prípade však milí spoluobčania, musíme sa zmieriť so stávajúcou realitou, ktorá sa dá stručne vyjadriť takto:
Zločiny komunizmu vystriedali zločiny kapitalizmu, ktorých trvanie bude podstatne dlhšie a budú mať podstatne viac obetí.
Vstúpili sme do fázy totalitnej „demokracie“, kde sa vyžaduje totálna solidarita a jednota na večné časy (a nikdy inak?).
Bože môj, v akom spolku sme sa my, Slováci a Česi, znova ocitli?
Nech žije „totalitná demokracia“?!