Litovská vláda vydiera firmy

Toto nariadenie vypracovali štátne litovské orgány. Niektorí boj s vládou vzdali, no výrobca Achema vyzval vládu, aby ukončila vydieranie a pohrozil, že nahradí plyn dovozovým amoniakom a prestane plyn používať vo výrobnom procese úplne, čím litovská vláda príde o nemalé prostriedky z tranzitu k Acheme.

Najväčší spotrebiteľ plynu sa bojí bankrotu, prípad je stále na súde.

Achema, najväčší spotrebiteľ plynu v Litve sa rozhodol ísť do súdnej bitky proti štátom toľko velebenému LNG terminálu v litovskom prístave Klaipeda. Dlho predtým, než LNG terminál bol uvedený do prevádzky, litovská vláda sa snažila zmluvne zaviazať Achema, aby kúpila 25% kapacity terminálu, do toho však vstúpila Európska komisia, potom čo Achema podala na Litovskú vládu sťažnosť proti politickému vydieraniu. "Musí to byť obojstranná komunikácia, nie jednostranné rozhodnutie zo strany štátu," EK rozhodla v prospech Achema. Výrobca hnojív bol tiež politicky vydieraný, aby pod agendou  "národných bezpečnostných záujmov" krajiny vyhradil veľkú časť svojich príjmov na výstavbu terminálu LNG, čo Achema tiež odmietla.

Po všetkých neúspechoch voči súkromnej Acheme sa litovská vláda rozhodla obísť EK a v náhlivosti prišla s legislatívnym návrhom, že všetky firmy, ktoré používajú plyn, sa musia špeciálnou platbou podieľať na ročnej údržbe LNG terminálu. Ide približne o 80 mil. dolárov, ktoré chce takýmto poplatkom litovská vláda vybrať od súkromných firiem. 

Navyše priamo Achemy sa týka skoro polovica tejto platby, čím sa opäť dostala pod vydieranie štátu v mene "bezpečnostných záujmov" Litovskej vlády.

Ramunas Miliauskas, generálny riaditeľ Achema, hovorí, že ak toto opatrenie prejde, tak nevyhnutne skončí vyhlásením konkurzu a v bankrote. Spoločnosť v roku 2013 vykázala iba 1,620 mil. dolárov zisku a minulý rok skončila v strate. "Nemôžeme existovať v situácii, že jedna firma bude pokrývať 50% nákladov na terminál LNG platbou za niečo čo ešte nedostala, naviac by sme to museli urobiť na úkor našich aktív, čo by viedlo k bankrotu", tvrdí Ramunas Miliauskas

Navyše, porušiac zmluvné dohody s Gazpromom, ako s dlhodobým dodávateľom, Achema by čelila obrovským pokutám.

Chceme spravodlivé zaobchádzanie

"Pre nás je to všetko o ekonomike. Nechceme zavrhnúť možnosť nákupu plynu cez LNG terminál v Klajpede, ale trváme na tom, že máme právo pracovať za rovnakých podmienok, ako majú podobné firmy v Nemecku a v EÚ, kde štát do obchodných vzťahov súkromných firiem nezasahuje.", zdôraznil Miliauskas.

V súčasnej dobe je podľa Miliauskasa výhodné nakupovať plyn od Gazpromu, ktorý dokáže poskytovať zľavy k starým zmluvám podľa vývoja cien ropy a plynu na svetových trhoch. "Gazprom je jedným najväčším hráčom na trhu zemného plynu v Európe, preto má lepšie možnosti ponúknuť najmenšiu cenu v Litve vzhľadom na relatívne malé náklady prepravy plynu,"  dodal Miliauskas. "Keďže litovské právo zakazuje dohody pod nátlakom," hovorí, "štát musí prestať vyžadovať, aby Achema kupovala zemný plyn z klajpedského LNGT"

"Štát, trvajúc na nutnosti zabezpečiť technickú alternatívu dodávok zemného plynu v krajine, jednostranne zaviazal spotrebiteľov plynu nakupovať  25 percent plynu z LNG terminálu bez ohľadu na ceny plynu. EK to označila za nelegitímne. V civilizovanom svete je nepredstaviteľné nútiť komerčný subjekt niečo nakupovať.", povedal Miliauskas. Riaditeľ Achema hovorí, že chce, aby sa otvorila "verejná diskusia" o prevádzkovateľoch zariadenia LNG, ktorí na začiatku stavby hovorili "o zárobkovom podniku" a ktorý teraz podľa generálneho riaditeľa, "skúša vymáhať" peniaze na údržbu tohto zariadenia.
 

.
Achema sa teraz spolieha na rozhodnutie Litovského ústavného súdu, na ktorý sa obrátila.

Ceny sa zvýšili s LNG

Cez litovský LNGT preteká minimálne množstvo, 540 miliónov m3 zemného plynu (pozn. - také množstvo bolo odkúpené od nórskej firmy Statoil pre rok 2015), aj keď maximálna kapacita terminálu je cca 3 miliardy metrov kubických plynu ročne. Denná spätná splynovacia schopnosť je približne 11 miliónov kubických metrov plynu. So znižujúcou sa spotrebou plynu v Litve, kedy obyvateľstvo prechádza na alternatívne zdroje a vyhrážaním sa firmám sa Litovská vláda dostala do nepríjemnej situácie, kedy nie je schopná prevádzku terminálu zaplatiť a jeho kapacity sú nevyužité.

Východiskom je napokon predaj plynu z LNGT do zámoria, hovorí sa o Južnej Amerike, návrh takejto legislatívy už potvrdil minister energetiky Litvy. Keby sa však objavil kupec plynu z druhej pologule, niektoré zdroje uvádzajú, že ministerstvo by mohlo zvážiť preloženie FSRU bližšie ku kupcovi. Avšak otázka, kto bude platiť náklady na prevádzku zariadenia, sa potom stane ešte naliehavejšia.

Achema však nie je jediná, ktorá sa stala rukojemníkom terminálu LNG. Účty za vykurovanie v litovskom hlavnom meste Vilnius boli dodávateľom tepla, firmou Vilniaus Energija zvýšené o  7 percent v tomto roku. Tí zas tvrdia, že je to výsledkom vyššieho množstva povinných drahších nákupov z LNGT. Rovnako ako ostatní výrobcovia tepla a elektrickej energie, Vilniaus Energija začala povinné nákupy LNG, od 1. januára 2015. Hovorca spoločnosti Nerijus Mikalajunas tvrdí, že začali nakupovať 65% plynu z LNGT, čo pre nich znamená skokový nárast ceny.

Dodávateľ plynu sa však bráni tvrdením, že až do 12.februára mali problémy s dodávkami a preto teplári nakupovali plyn o 20% drahšie na spotovom trhu, čo bude mať negatívny dopad na účty spotrebiteľov v apríli. Upozorňuje na to, že ceny plynu klesajú s tým ako sa mení kurz dolára voči euru

Štát sa zameral na plyn až príliš

Raimundas Kuodis z centrálnej banky Litvy pre otázky energetiky k tomu dodáva: "Litva používa zemný plyn predovšetkým ku trom účelom: vykurovanie bytov, výrobu tepla a pre výrobu hnojív v Acheme. Litva nemusí používať plyn na výrobu tepla. To, čo krajina potrebuje, je zvýšenie efektivity vykurovania v bytových domoch (cez zlepšenie izolácie starých domov zo sovietskej éry) a postupne zabezpečiť prechod ku biopalivám. To sa malo spraviť už dávno.

Celá tá vec okolo plynu je ako závislosť na drogách. Niektorí ľudia vo vláde si nevedia predstaviť Litvu bez plynu"

Kuodis ďalej hovorí, že po spustení LNGT a FSRU išla cena plynu od Gazpromu postupne dole, ale nemalo to súvis s uvedenými zariadeniami. "Rokovania, najmä po druhom zariadení, spolu s novou globálnou energetickou geopolitikou a súdny spor na Štokholmskom arbitrážnom súde, prinútili Gazprom znížiť ceny," povedal expert.

Nie ekonomika, ale geopolitika ovláda globálny trh LNG

Medzitým, litovský minister energetiky Rokas MASIULIS trvá na tom, že pokles cien zemného plynu Gazprom je "umelý".

Avšak, dokonca aj niektorí vládni úradníci sa zhodujú, že to čo robí litovská vláda voči ACHEME nie je len nespravodlivé, ale tiež neslúži najlepším záujmom krajiny.

Ako sa vyjadrili úradníci vlády "nejde o ekonomiku ale o geopolitické gesto"!

Kuodis z centrálnej banky k tomu hovorí: "Vzhľadom na klesajúci počet spotrebiteľov plynu, štát rozhodne nemá veľa ďalších možností okrem požiadavky, aby "ťažké váhy", ako je Achema pomohli s finančnou záťažou na úhradu nákladov prevádzky zariadenia LNG. Úvahy o našom exporte LNG do Južnej Ameriky spadajú do rovnakej kategórie, ako dovoz LNG z USA do Litvy. Ak sa tak stane, bude to len symbolické, geopolitické gesto."

"Nie je žiadny ekonomický dôvod na dovoz skvapalneného plynu z USA do Európy, keďže Amerika prestala nakupovať plyn v Katare a tak je možnosť kupovať lacnejší plyn z Kataru." Dodáva, že "rozvoj plynárenskej infraštruktúry sa pre mnohých vo vláde stal posadnutosťou".

Vidmantas Jankauskas litovský expert na LNG k tomu len dodal: "LNG terminál nenaplnil žiadne očakávania, výsledkom je, že  Vilniaus Energija - dodávateľ tepla pre domácnosti zvýši nakoniec ceny až o 30%, aby sa pokryli náklady na prevádzku terminálu."

Mnoho predstaviteľov firiem, s ktorými som v poslednom čase hovoril, sa sťažovalo, že budú musieť vyhlásiť bankrot, ak by mali naďalej kupovať plyn z terminálu LNG.

Expert hovorí, že nahradzovanie plynu biopalivami pri vykurovaní domácností, neveští nič dobré pre Achemu (ktorej podiel na spotrebe plynu v Litve by sa zvýšil a tým pádom by sa zvýšili aj jej podiel na 80 miliónovom poplatku na prevádzku LNGT - pozn.)

Skutočný rozsah týchto zmien je možný len posúdením finančných plánov vo veľkých centrách v spojení s ponukami výstavby generátorov elektriny na biopalivá, doplnil Jankauskas.

Tiež neverí, že ponuka plynu z USA, ako sa často pripomína, stlačí ceny výrazne dole.. "Vidím, že cena ide dole, ak niektorí ďalší hlavní hráči LNG, ako je Austrália alebo nejaká africká krajina vstúpia na trh LNG, ale to sa dá očakávať, len pri cene ropy 80 až 90 dolárov za barrel, nie menej,"zdôraznil Jankauskas.

Ďalšou krajinou, ktorá budú mať pravdepodobne významný vplyv na trh LNG je Japonsko, kde sa očakáva, že skôr, či neskôr začne znovu spustenie svojich (v súčasnosti zastavených atómových - pozn.) elektrární (čím sa zníži odber LNG Japonskom, používaný na výrobu elektriny, zníži sa celosvetový dopyt a teda aj cena plynu - pozn.).

"Takže, ešte raz, bude to tlačiť dopyt po plyne dole.Potom, čo sa nedá poprieť, že litovský LNGT a FSRU zohrali svoju úlohu v energetickej geopolitike, predovšetkým v rokovaní s Gazpromom o nových cenách plynu, pri súčasnom odbere, alebo dokonca jeho poklese, skôr, alebo neskôr príde na rad otázka ceny za garancie litovskej energetickej bezpečnosti," predpovedal litovský energetický expert.
 

Vlastný komentár

Dodatok: Achema  musieť platiť milióny

Príbeh Achemy dopísal Ústavný súd Litvy. Rozhodol, že zákon na stanovenie poplatku na prevádzku terminálu LNG, v znení neskorších predpisov, je v súlade s ústavou. To znamená že súkromná spoločnosť musí platiť štátu milióny za údržbu zariadenia a spätne uznal za oprávnený aj poplatok za rok 2013, ktorý Achema odmietla zaplatiť V nadväznosti na rozhodnutie súdu, výrobca hnojív vydal vyhlásenie: "Achema zvažuje právne kroky na medzinárodnom súde voči Litovskej vláde."
 

Zdroj:

• http://www.naturalgaseurope.com/lithuania-achema-lng-terminal-maintenance-23073
• http://www.baltic-course.com/eng/energy/?doc=91637
• http://www.naturalgaseurope.com/lithuania-fsru-independence
• http://af.reuters.com/article/energyOilNews/idAFL6N0P02VW20140619

převzato:http://blogy.hnonline.sk/juraj-polacek/litovska-vlada-vydiera-firmy#.VTNqvg73ZbQ.facebook