Dobrá povesť Nobelovej ceny upadá
- Podrobnosti
- Blogy / DALŠÍ BLOGY|
- 25. říjen 2018|
- Mik Herman|
- 2400 x
Bol geniálny, veľmi tvrdohlaví a uznával ho celý svet. Volal sa Alfred Bernhard Nobel (1833 - 1896). Za svoj život zrealizoval 355 patentov prevažne v odbore chémie. Podmanil si energiu nitroglycerínu a objavil dynamit. A aby obe bojujúce strany videli koho vraždí, vynašiel bezdymový strelný prach aj výbušnú želatínu. (1876 výbušná želatína, 1887 ballistite, výbušný prach) Neobyčajný finančný zisk z týchto objavov dal základ rozvoju nadnárodných spoločností. Nobel sám založil okolo sto podnikov v dvadsiatich štátoch sveta.
Bol zrejme prvý človek, ktorý vyslovil názor, že vojny prestanú kvôli vynálezom zbraní hromadného ničenia, ako zo snáh mierových aktivistov. Veľké zlo by malo vykonať veľké dobro. A začal vymýšľať zbraň, ktorá by vydesila ľudstvo tak, že by dobrovoľne odstúpilo od vojen. Jeho posledný patent bola raketa, ktorá uletela tri kilometre.
Ale ako každý človek, jedného dňa zomrel a zanechal po sebe tridsať miliónov švédskych korún, ktoré sa stali základom Nobelovej nadácie. Celkom iste táto finančná odmena pomohla mnohým nositeľom dokončiť vedeckú prácu, dopísať knihu alebo aspoň nežiť v núdzi. Snáď môžeme veriť tomu, že ich diela nesmerovali ku skaze, ale k dobru, rovnako ako tomu veril Nobel. A napriek tomu nikdy nevieme, či ďalšia generácia ich dielo nezneužije v mene posadnutosti a túžby po moci, ktoré spätne nazývame zlom.
A tak sa mi zdá, že aj Nobelovu cenu mieru je cítiť nielen strelným prachom, ale aj večnou túžbou vyskúšať najprv tú horšiu stránku každého nápadu a až potom si povedať: Tadiaľ cesta nevedie. Čo je na svete zneužiteľné, sa najskôr zneužije. Existuje väčší dôkaz ľudskej tuposti?
Prečo si rozumný človek prestáva ceny vážiť?
Pôvodný zámer oceniť vedecké objavy znamenajúce prínos pre ľudstvo sa postupne degradoval nezmyselným pridaním ceny za ekonómiu (udeľovanú Švédskou ríšskou bankou od roku 1968) a často kontroverznú Nobelovu cenu mieru, udeľovanú komisiou nórskeho parlamentu. Tá je dnes príčinou veľmi hlasitého smiechu nad ľudskou hlúposťou a nad praktikami, ktoré v kruhoch Švédskej akadémie bezpochyby panujú a ktorá veľmi často rozhoduje na základe politickej dopytu.
Pripomeňme len tie najkrikľavejšie rozhodnutie:
Udelenie ceny Mieru americkému ministrovi Henrymu Kissingerovi za údajné diplomatické rokovania vo vojne vo Vietname, ktorú rozpútali samy Spojené štáty. Priznanie ceny v roku 1994 kontroverznému politikovi Jásirovi Arafatovi alebo dokonca už úplne nepochopiteľná cena (2009) veľmi kontroverznému Barackovi Obamovi, za nulový prínos svetovému mieru po niekoľkých mesiacoch jeho vlády v čase, keď USA viedli niekoľko útočných vojen vo svete.
Smiešne je aj udelenie Nobelovej ceny úradníckej a vo svojej podstate nedemokratickej Európskej únii a ich nevoleným predstaviteľom.
Výrazom neúcty k ozajstným majstrom literatúry je udelenie Nobelovky spevákovi Bobovi Dylanovi v roku 2016 za jeho literárno-priemerné texty.
Ale ako každý človek, jedného dňa zomrel a zanechal po sebe tridsať miliónov švédskych korún, ktoré sa stali základom Nobelovej nadácie. Celkom iste táto finančná odmena pomohla mnohým nositeľom dokončiť vedeckú prácu, dopísať knihu alebo aspoň nežiť v núdzi. Snáď môžeme veriť tomu, že ich diela nesmerovali ku skaze, ale k dobru, rovnako ako tomu veril Nobel. A napriek tomu nikdy nevieme, či ďalšia generácia ich dielo nezneužije v mene posadnutosti a túžby po moci, ktoré spätne nazývame zlom.
A tak sa mi zdá, že aj Nobelovu cenu mieru je cítiť nielen strelným prachom, ale aj večnou túžbou vyskúšať najprv tú horšiu stránku každého nápadu a až potom si povedať: Tadiaľ cesta nevedie. Čo je na svete zneužiteľné, sa najskôr zneužije. Existuje väčší dôkaz ľudskej tuposti?
Prečo si rozumný človek prestáva ceny vážiť?
Pôvodný zámer oceniť vedecké objavy znamenajúce prínos pre ľudstvo sa postupne degradoval nezmyselným pridaním ceny za ekonómiu (udeľovanú Švédskou ríšskou bankou od roku 1968) a často kontroverznú Nobelovu cenu mieru, udeľovanú komisiou nórskeho parlamentu. Tá je dnes príčinou veľmi hlasitého smiechu nad ľudskou hlúposťou a nad praktikami, ktoré v kruhoch Švédskej akadémie bezpochyby panujú a ktorá veľmi často rozhoduje na základe politickej dopytu.
Pripomeňme len tie najkrikľavejšie rozhodnutie:
Udelenie ceny Mieru americkému ministrovi Henrymu Kissingerovi za údajné diplomatické rokovania vo vojne vo Vietname, ktorú rozpútali samy Spojené štáty. Priznanie ceny v roku 1994 kontroverznému politikovi Jásirovi Arafatovi alebo dokonca už úplne nepochopiteľná cena (2009) veľmi kontroverznému Barackovi Obamovi, za nulový prínos svetovému mieru po niekoľkých mesiacoch jeho vlády v čase, keď USA viedli niekoľko útočných vojen vo svete.
Smiešne je aj udelenie Nobelovej ceny úradníckej a vo svojej podstate nedemokratickej Európskej únii a ich nevoleným predstaviteľom.
Výrazom neúcty k ozajstným majstrom literatúry je udelenie Nobelovky spevákovi Bobovi Dylanovi v roku 2016 za jeho literárno-priemerné texty.
Komentáře
Facebook komentáře
Nejčtenější za poslední týden
- PODZEMÍ: RUSKÉ VZDUŠNÉ SÍLY ZASÁHLY UMÍSTĚNÍ FRANCOUZSKÝCH ŽOLDÁKŮ VE SLAVJANSKU
- SOHU: RUSKO BYLO PODVEDENO. SRBSKÝ PREZIDENT VUČIČ MOSKVU PŘEKVAPIL
- KOZACKÝ RUSKÝ ATAMAN VZKAZUJE MAKRONOVI
- V.V. Putin směrem k USA: "Pokud Spojené státy zaútočí na území Íránu, aby podpořily Izrael, podpoříme Írán"
- Z Russkoj Vesny (15.4.2024)
- Írán vrací úder. Izrael zasypaly rakety Hizbaláhu.
Související články
Komentáře