Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

V for Vendetta coming soon 2012

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • anonymous
Chcel by som sa Vám prihovoriť na sklonku roku 2011 poznačeného Arabskou jarou v nádeji, že preberiete štafetu a pripravíte pre „Západnú civilizáciu“ na jar roku 2012 vylepšenú pokračovateľku Arabskej jari 2.0. Určite ste zostali mnohí zaskočení a pýtate sa „prečo, predsa my žijeme v demokratickej spoločnosti ?“ A práve o to tu ide, odpoveď na otázku môžete nájsť v nasledujúcich riadkoch.

17. Novembra, v deň výročia Nežnej revolúcie, mimochodom v kalendári označený ako „deň boja za slobodu a demokraciu“, sa do parlamentu pokúsili dostať  aktivisti v máskách známych z filmu  V ako Vendetta , často používaných v okupačných hnutiach Occupy Wall St. a Indignandos. Priznám sa, že ani jedného z týchto mladých ľudí osobne nepoznám, preto by som im chcel touto cestou odkázať, že táto akcia mala veľký význam, ktorý ocení až budúcnosť. Pri vstupných dverách o nich prejavil záujem poslanec za SaS Martin Poliačik, ktorý na kameru povedal aj tieto slová „Ja som veľkým fanúšikom toho filmu V ako Vendetta , ale tam bol dôvod pre tie masky, lebo to bol totalitný režim, ale u nás možno ešte stále nahlas svoje názory vysloviť“.  Áno u nás môžeme ešte stále nahlas vysloviť svoj názor, práve to aj robím. Dovoľte mi teda prezentovať, pán poslanec, môj pohľad na tento nadčasový film. Dovoľte aby som vyviedol z omylu Vás, ktorí si myslíte , že film je sci-fi. Dovoľte aby som hlavnú myšlienku filmu, prezentoval  rečou súčasnej spoločenskej situácie.

V dobe, kedy protesty proti moci finančných inštitúcií pokračujú po celom svete, sa na väčšine spravodajských serverov objavila informácia o štúdii švajčiarskeho federálneho inštitútu s titulkami „Náš svet patrí 147 bankám“, „Top 50: Korporácie ovládajúce svet!“. Normálne zmýšlajúci človek sa nad tým pozastaví, ale človek naformátovaný kapitalistickým systémom prečíta a kliká ďalej(veď aj tak s tým nič neurobím). Takto spracovaný jednotlivec je ľahko manipulovateľný a nezaujíma sa o to, kto mu vytvára budúcnosť, ak mu súčasnosť zo subjektívnych dôvodov vyhovuje. Niesom priaznovcom konšpiračných teórií typu za všetko môžu Židia alebo slobodomurári, templári, ilumináti alebo politici. Žiadne New World Order neexistuje, musím Vás sklamať. Vo všetkých týchto konšpiračných teóriach je ukrytá len jedna pravda. Za všetko môžu peniaze/kapitál (nehodiace sa škrtni). Nachádzame sa v časoch, v ktorých začnú tieto elementárne pravdy vychádzať na povrch. Je načase aby sme prestali veriť rozprávkam, ktoré nám ponúka vládnuci establišment a začali hladať pravdu, pretože pravda je najvyššia morálna povinnosť.

Hra na demokraciu

Celé toto divadlo o demokracii začalo prvým dejstvom v 70. rokoch (časy kapitalizmu do vtedy fungujúceho sa nazývajú jeho zlatým vekom, príznačným silnou reguláciu a vysokou mierou prerozdelenia. Veľmi známy je výrok Forda „musím dať zamestnancom také platy, aby si moje autá mal kto kupovať“) v 70. rokoch, keď na prvú väčšiu krízu keynesianskej politiky nachystali Mises a Hayek alternatívu v podobe neoliberalizmu (rozumej národno-oslobodzovací boj kapitálu, ktorý sa snaží vymaniť z pút demokracie). Tu vzniká prvý problém, ktorý si vtedy nikto nevšimol a až dodnes ho Hayekovci nedokážu pochopiť. Začali sa globalizovať trhy, ale demokracia ostala národná. Skutočný roboši sa postupne presúvajú do rozvojových krajín, kde pre nás vyrábajú niekedy celkom zbytočné výrobky častokrát za mizerných pracovných a platobných podmienok. Komunisti v mene rovnosti potláčali slobodu a neoliberáli v mene slobody začali odstraňovať rovnosť.

Hlavnými postavami druhého dejstva  sú Ronald Reagan a Margaret Thatcher, príslušníci tzv. Novej Pravice, ktorí v 80. rokoch ako spasitelia chceli vyviesť USA a GB z krízy, aplikovaním neoliberalizmu teraz už v plnom rozsahu. Opäť zabudli na globalizáciu demokracie. Príbeh britského sociálneho štátu sa definitívne skončil. Británia sa za vlády Margaret Thatcher vzdala európskeho sociálneho modelu a priblížila sa tomu americkému. Jej výsledok ? Nerovnosť sa zväčšila do takých rozmerov, že najchudobnejších 10 % obyvateľstva na tom bolo v roku 1993 o 13 % horšie než v roku 1979, kým reálny príjem najbohatšej hŕstky stúpol o neuveritelných 60 %. Pravda je  taká, že Reaganov hospodársky rast, bol založený na extrémnom zvýšení zbrojárskej výroby, čo spôsobilo ku koncu jeho vlády obrovský deficit. To isté však dokázal aj Adolf Hitler. Slovenský neokonzervatívci (ak by ste ich chceli teraz voliť, museli by ste sa rozkrájať), Reagana vyťahujú ako bojovníka a poraziteľa komunistického režimu. Čo samozrejme opäť nie je pravda. Komunistický režim padol preto, lebo bol ekonomicky menej efektívny ako kapitalistický a zhnil zvnútra.

Nasledovníkom Reagana bol Dzurindov vzor v politike Geroge Bush Jr., toto meno už niečo povie aj súčasnej mladej generácii. George, ktorý sa opäť snažil napodobniť Adolfa a ponúkol nám so svojou pravicovou partajou rozprávku o šírení slobody a demokracie, opäť tej falošnej demokracie. Jeho výsledok? Vybombardovaný Irak je späť v 19. storočí a  vyše 100 000 nevínných obetí. Nepáčilo sa nám to, ale  proti masívnej vojenskej propagande (žiadne mega zbrane sa nenašli) sme boli bezradní (na Slovesnku to spropagoval ako inak .týždeň). Dnes Američania odchádzajú akože z Iraku, ale nikto nepovie, že tam zanechávajú ambasádu väčšiu ako Vatikán so 17 000 strážcami, ktorí majú za úlohu chrániť ropný priemysel. To isté sa opakovalo v podaní ľavicového(smiech) nositeľa nobelovej ceny(plač)(alebo naopak?) v Líbyi. Všetci veľmi dobre vieme , že im išlo v oboch vojnách o ropu. Išlo aj o to, aby sa muničné sklady vyprázdnili (Biorytmus militarizmu je 4 roky) a zbrojárska lobby opäť začala vydelávat. Svet, v ktorom nevládne sila práva, ale právo sily, svet v ktorom americkú politiku diktujú nadnárodné zbrojárske koncerny je nebezpečným svetom, vlastne tým najnebezpečnejším, ktorý sa v súčasnosti môže vytvoriť. Na rade je tentoraz Irán. Bude to opäť kvôli naštartovaniu hospodárskeho rastu ? Podľa prieskumov až 63 percent Američanov vo veku od 18 do 24 rokov nevie na mape nájsť Irak, 88 percent – Afganistan a 70 percent – Severnú Kóreu, hoci sa o týchto štátoch stále hovorí v médiách. 53 % Američanov verí, že človeka stvoril boh osobne ako to popisuje kniha Genezis (na toto už ani vo Vatikáne neveria). V takejto silno náboženskej a indoktrinovanej americkej spoločnosti bude veľmi jednoduché vyfabulovať nejaký dôvod na prvý útok (veď CIA určite niečo nájde). Ak bude, tak to bude vojna totálna, vojna kresťanských fundamentalistov proti moslimským. Je na nás Európanoch aby sme tomuto svinstvu aj cez OSN zabránili.

3. dejstvo reprezentuje aj slovenský časo-priestor a súvisí s úvodom, s Nežnou revolúciou. Poviem to hneď na rovinu bez zbytočných okolkov a myslím si, že budem prezentovať názor veľmi veľa ľudí v Čechách aj na Slovensku. V kúpených médiach sa hovorí iba o tom ako sme získali demokraciu. A aj keď opäť tú falošnú demokraciu, súhlasím je to lepšie ako predtým. Ďakujeme občan Havel. Ale prečo sa bojíme povedať, že tí čo prišli po 89 sú ešte väčší hajzli ako tí prednimi. Po páde komunizmu všetky krajiny prechádzali pod falošnou doktrínou Washingtonského konsenzu (liberalizácia, deregulácia, privatizácia) na trhovú ekonomiku podľa hesla „trhni, čo môžeš.“ Všetci si síce pateticky sľúbili lásku, len jedni dostali priemyselnú infraštruktúru, banky, diskotéky, provízie z výpredaja spoločného majetku a ostatní na výber: buď chudobu alebo emigráciu. Udomácnil sa tu systém, ktorý síce netyranizuje, ale robí nátlak a ponižuje, ktorý nemučí, ale vysiľuje, ohlupuje a manipuluje. Rok 1989 nebol posledným svojho druhu. Tým, ktorí unáhlene uverili v akýsi koniec dejín, odkazujeme, dejiny pokračujú a s nimi aj odpor voči nepravde a nespravodlivosti.

Posledné a záverečné dejstvo falošnej demokracie (tá pokračuje až dodnes) začal George Bush, keď sľúbil každému občanovi nárok na vlastné bývanie, čo neskôr privodilo krízu subprime (lacné hypotéky). Nevšimol si, že posledných 30 rokov v USA stagnovali reálne mzdy veľkej časti zamestnancov, ako dôsledok neoliberalizmu. Neoliberalizmus dal ľuďom život na úver, každý má minimálne 3 kreditky a 2 hypotéky (každý siedmy Američan má aspoň desať kreditných kariet). Problém nastáva keď sa zastaví hospodársky rast, ostáva nám len dúfať a modliť sa za neho. George si nevšimol, že finančná lobby poza jeho chrbát  odstránila Glass-Steagallov zákon a spojila investičné a sporiace bankovníctvo. Nevšimol si, že finančná lobby vytrhla reálnu ekonomiky a postavila ju na penovú bublinu. Všetci sme pili tú šumienku, Greenspan obsluhoval bar, Bernanke a akademický ústav dodával alkohol. Teda, my sme si to všimli, ale my sme v súčasnom režime disidenti. Podstatnú časť obchodov na finančných trhoch dnes zaobstarávajú v cenných papieroch rýchle počítače. V držbe ich majú len pár zlomkov sekundy. Celkový objem medzinárodných finančných transakcií v roku 2010 predstavoval 955 bil. USD, celkový HDP globálnej ekonomiky za rok 2010 je na úrovni 63 bil. USD (reálne tovary a služby). Tieto čísla len podčiarkujú, že súčasný menový a  finančný systém stojí na vzduchovej bubline nekrytých peňazí, ktoré niekoľkonásobne presahujú hodnotu reálnych statkov a služieb. Finančná bublina, ktorá neprináša reálne hodnoty, tak začína deformovať náš okolitý svet. Daňoví poplatníci sa zbierajú po celom svete na krytie strát finančných inštitúcii (americký TARP, európsky euroval). Tobinova daň nie je riešením. Je nemožné sa zbaviť špinavej vody finančných špekulácií a nevyliať pritom aj zdravé dieťa reálnej ekonomiky. Posledných 6 rokov hospodárskeho rastu  bola halucinácia, založená na rôznych dlhových pyramídach. Národný dlh USA sa zvyšuje v priemere o viac ako 4 miliardy dolárov za jeden deň od nástupu Obamovej administratívy, počas ktorej vláda nahromadila viac dlhu ako za celé obdobie od vládnutia Georgea Washingtona po Billa Clintona. Teraz sa môžeme pozrieť späť na to všetko s nepokojným pocitom alebo sa pozrieť dopredu a necítiť nič iné, než závrat. Súčastný finančný systém je založený na mojej dôvere v tvoju dôveru, že papierik na ktorý sa pozeráme, alebo číslo na obrazovke monitora, má nejakú vecnú hodnotu. Odstránením jednej dôvery sa  z nich stávajú obyčajný papier a nuly a jednotky operačnej pamäte počítača. Kapitalisti sa v tú chvíľu, keď stratia dôveru začnú chovať ako dobytok, pobežia všetci strmo z kopca. Zažijú anafylaktický šok, na ktorý doplatia obyčajní ľudia. Zaplatíme za to krvou, niektorí aj životom. Každá diktatúra má svoj začiatok a koniec, tej finančnej začínajú odbíjať posledné hodiny.

Takže je tu velký problém s tým, že demokracia je národná, ale trhy sú globálne. Deficit demokracie na globálnej úrovni. Kapitál dnes nepozná hranice. Kapitál dnes promiskuitne strieda štát za štátom a riadi sa iba podľa ceny práce a podľa výšky daňových stimulov. Národné voľby dnes nemajú prakticky žiaden zmysel. Suverénne národné štáty si konkurujú medzi sebou navzájom, kto dá vyššie daňové stimuly. Dnes nemôžeme hovoriť o Slovenskej ekonomike, ale o „ekonomike na Slovensku“, ktorú z 90% ovládajú práve nadnárodné korporácie. Veľmi komicky pred nedávnom vyznelo keď minister za stranu (ktorá mala vo svojom programe zrušenie daňových stimulov) sa musel skloniť pred Samsungom a poskytnúť mu daňový stimul vo výške niekoľko miliónov aby nás neopustil. Vít Klusák, autor filmu Vše pro dobro sveta Nošovic, vypočítal, že jedno z tritisíc pracovných miest v automobilke Hyundai na Morave stálo štát 4 a pol milióna korún! Myslíte si, že v prípade kórejskej automobilky na Slovensku to bolo inak? Tieto automobilky sa v prípade sociálnych nepokojov zodvihnú a začnú vykorisťovať inde, prípadne zaniknú. Táto hypotéza je veľmi pravdepodobná, hlavne keď už teraz sa šíria reči, že minimálne 10 ich je v Európe zbytočných. Žijeme v dobe, kedy už nezažívame štrajk pracujúcich ale štrajk kapitálu.

Nedostatok demokracie v EU

V tomto zmysle bol aj projekt Európskej menovej únie krátkozraký a súčasné ad hoc riešenia ho nezachránia. Jednoducho (a v tomto prípade majú neokeynesianci pravdu) buď tu bude Európska federácia so spoločným ministerstvom financií a spoločnou daňovou politikou alebo sa Európska únia rozpadne. Súčasné riešenie pravicového bloku EÚ na čele s Merkozy, len problém pred sebou odsúva. Len prilevajú do ohňa olej(nemyslím to v zmysle SaS). Postupne sa dopracúvajú k neokeynesianskemu videniu problému a keď tento problém uvidia v plnej kráse tak už bude neskoro. Bude veľmi zaujímavé sledovať stanovisko SDKU ako sa bude postupne posúvať smerom doľava. Pripomeňme si ich odmietájúce stanovisko pred voľbami k pôžičke Grécku. Hlavný ekonóm v strane, svetoznámy neoliberál Ivan Mikloš, po niekoľkých návštevách v Bruseli zistil, že iné riešenie ako zabrániť katastrofe a to vystavať vysokú stenu, neexistuje. Teraz je stanovisko SDKU k harmonizácií daní odmietajúce, sledujte ten kotrmelec Dzurindu po pár návštevách v Bruseli. Postupne sa dopracujú k rétorike veriteľa poslednej inštancie v podobe ECB. Áno, do volieb  sa roztočia rotačky vo Frankfurte a ECB začne emitovať. Možno sa začnú riešiť aj skutočné systémové problémy, ktoré vidí iba ľavica (2/3 hedgeových fondov dnes stále sidli v daňovom raji na Kajmanských ostrovoch). Nacionálne pnutia však zatiaľ nedovolia Spojené Štáty Európske. Nacionalisti budú mať svoju jedinú populistckú pravdu, že tomu chýba demokracia. Áno súhlasím, ale pravdou je aj to, že keby nie je euro tak kríza je tu aj tak a ešte väčšieho rozsahu. Byrokrati z Bruselu budú mať tiež svoju pravdu, že to nesmieme nechať padnúť, lebo nato doplatia ľudia. Všetci ekonómovia vedia (tých v SaS nepovažujem za ekonómov), že teraz ide primárne o naštartovanie hospodárskeho rastu. Všetci ekonómovia vedia, že finančný systém sa musí ako tak udržať v chode, nemôžeme dopusťiť rýchly pokles, nemôžu krachovať systémovo dôležité banky. Jednoduchou rečou, tá životodarná krv, ktorá  teraz len vyteká z ranky finančného systému, nemôže začať striekať, lebo vymaľuje celú izbu. Tupí pravicoví ekonómovia si myslia, že tupé škrty nás z recesie vyvedú. Toto ich rozhodnutie pôsobí ako smrtiaca špirála, alebo spomínané prilievanie oleja do ohňa. Nevedia pochopiť to, čo povedal Keynes pred 80 rokmi, že voľná ruka trhu nás z krízy nevyvedie. Keynes svojho času povedal, že na prelome storočí budeme mať 15 hodinový pracovný čas. Progresivita práce stúpla od jeho čias niekoľko desaťnásobne, je legitímna otázka kde sa táto progresivita prejavila? Odpoveď znie veľmi jednoducho: Na bankových kontách neoliberálov. Vytvorilo sa 1 % hyperburžoázie a 99 % nás ostatných.

Nemecko na čele s pravičiarkou Merkelovou, ktorá je mimochodom ľavicovejšia než náš „ľavicový“ Smer, sa bude pokúšať nájsť riešenie v spolupráci s protestantským ľavicovým severom Európy (ktorý krízu až tak zatiaľ nepociťuje) a odstrihnúť od seba pravicový katolícky juh. Budeme si musieť vybrať, buď budeme v silnom ľavicovom bloku severu (Smer,SDKU,KDH), alebo v opustenom a k národným menám sa vracajúcom rozpadnutom juhu (SaS,OL,SNS). Naše integrácia do nemeckého priemyslového predpolia je tak silná, že slovenské montovne vyriešili túto otázku za nás. Budú ale od nás požadovať harmonizáciu daní, a silné progresívne zdaňovanie, o ktorom Ivan M. demagogicky šíri, že je postihovaním úspešných . Pred nedávnom vyhral voľby v Španielsku pravicový kandidát Mariano Rahoy. Novým ministrom hospodárstva  sa stal bývalý bankár investičnej banky Lehman Brothers Luis de Guindos. Konzervatívny predseda vlády nemá inú možnosť ako poslúchnuť diktát EU a MMF a začať ostro škrtať. Jeho predchodca robil to isté proti svojmu presvedčeniu. O MMF sa Joseph Stiglitz autor známej eseje 99% vyjadril, že ak by sme papagája naučili hovoriť slová privatizácia a deregulácia tak by sme nepotrebovali  MMF.  Pociťujeme na vlastnej koži to, čo dlhú dobu o MMF

;feature=player_embedded">kričia krajiny tretieho sveta
. V Taliansku a Grécku sú premiérmi bývalí zamestnanci Goldman Sachs. Tej Goldman Sachs, o ktorej sa Obama vyjadril že „nie vsetky banky sú zlé, takej Goldman Sachs sa viedlo po páde Lehmanov dobre“. Tej Goldman Sachs, ktorú ja považujem sa symbol všetkého zla finančných trhov. Goldman Sachs, ktorá vsadila na pád Lehmanov, ktorá vsadila na pád Grécka a doteraz na tom zarába. Žijeme v obrátenom svete, manažéri tejto banky mali dávno sedieť v celách a oni si v pohode premierujú ako keby sa nič nestalo.

Žiadna zo svetových vlád, centrálnych bánk alebo medzinárodných finančných inštitúcií východisko z krízy nenájde. Sú ako slepec pokúšajúci sa dostať z bludiska ťukaním na stenu rôznymi palicami v nádeji, že sa dostane von. Sociálne demokratická ľavica teraz hrá podľa nôt neoliberálov, keď je ochotná podporovať pôžičky , ktoré aj tak pretečú  do bezdných hrtanov bánk a finančných inštitúcií a je ochotná podporovať nové dohody, ktoré zavádzajú reštriktívne opatrenia do sociálnych rozpočtov a v konečnom súčte ohrozujú sociálny štát. Vyzývam všetkých sociálnych demokratov aby prestali kolaborovať s týmto režimom a začali pomenovávať veci pravými menami. Na druhej strane európsky sociálny štát, môže byť zachovaný jedine posilnením európskych štruktúr. Problém neokeynesiancov je v tom, že nedokážu pochopiť to, že sučasný finančný systém stojí na vode. Vidia iba svoje čísla, ignorujú ropný zlom, ignorujú globálne klimatické zmeny. V slovenskom ľavicovom prostredí je známy, hlavne ekonóm Peter Stanek, ktorý sype čísla z rukávu treťou kozmickou. Tento človek bagatelizuje globálne oteplovanie (

">20. minúta
). Špeciálne pre Vás pán Stanek, ak stúpne globálna teplota o 2 °C (čo je len otázka času), tak na Zemi nastane sťahovanie národov aj bez ekonomickej recesie. Ak stúpne teplota oceánov o 2°C tak oceán sa stane, tým istým, čo je pre pevninu púšť. A to už budeme viete kde, aj bez ekonomickej recesie. Problém sučasných „elít“ je v tom, že sa vo svojej vnútornej politike neustále uchylujú k modifikácií  dnes už nefunkčého modelu kapitalizmu. Robia tak nevedomky veľkú chybu, pretože nevedia alebo si nechcú pripustiť, že istý faktor sa svojim účinkom už vyčerpal. Veria, že „krízu“ odvrátia jeho vylepšovaním a modifikáciou s krátkodobou účinnosťou. Kríza sa však neustále bude prehlbovať, kedy po istej krátkej dobe bezprostrednej  konsolidácie nastane  náhle ešte horší prepad. Súčasné dlhy sú nesplatiteľné. Takto chápte aj požiadavku hnutia OWS zoškrtať všetky planetárne dlhy. Ja hovorím, nepôjde to bez toho aby sme zbúrali tento systém a začali od základov stavať nový. História ukazuje, že ekonomika sa nedá meniť zhora. Dostaneme šancu vystavať ekonomiku na skutočných hodnotách a na ľudoch, v ktorej sa progresivita práce bude prejavovať zvýšením kvality ich života a nie na bankových kontách hyperburžoázie.

Pozrime si  niektoré požiadavky okupačných hnutí po celom svete:

  • Daňová reforma priaznivá pro nižšie príjmové skupiny
  • Zoštátnenie sieťových energetických a infraštruktúrnych firiem
  • Verejné zdravotníctvo
  • Verejné školstvo
  • Skrátenie pracovného času

Ak porovnáme tieto požiadavky s konkretnými bodmi programu strany SaS, tak zistíme, že sú v absolútnom protiklade. Strana SaS je v symbole percent teda stanou 1%. Vlastne všetky pravicové strany sú v tomto zmysle nástrojom 1 % hyperburžoázie. 21 (plus Korda) konzervatívnych demagógov, ktorí sa teraz zhŕkli u zbohatlíka Matoviča sú tiež 1 %.  Aj najväčsia parlamentná strana, súdiac podľa jej reálnej vládnucej politiky (prečo ste nezaviedli progresívne zdaňovanie?) je stranou 1 %. Uvidíme ako sa Smer postaví k situácií, ktorá nás čaká. Nerobím si velké nádeje, keď Peter Kažimír považuje súčasnú situáciu za „klasickú krízu z nadprodukcie“ a Robert Fico na programových konferenciách sníva o lepších zajtrajškoch. V europarlamente májú k hnutiu 99 %  najbližšie strany Európskej ľavice napr. v Nemecku Die Linke.

SaS a Štefan Hríb

Rád by som sa vrátil k strane SaS. V tejto strane pôsobia ľudia, ktorí svoje námety a riešenia čerpajú z diel Ludwiga von Misesa a F.A. Hayeka. Ľudí, ktorí dali intelektuálny (aj keď to s intelektom nemalo nič spoločné) background neoliberalizmu. Najradšej by obmedzili štát na ministerstvo vnútra, aby chránilo súkromné vlastníctvo (tzv. trhový fundamentalisti/libertariáni). V ich knihách nenájdete ani len zmienku o etike a ľudskosti. F. A. Hayek napríklad otvorene priznáva, že by neváhal obetovať spravodlivosť, ak by viedla k obmedzovaniu individuálnej slobody. Tvrdia, že ľudia, ktorý medzi sebou súperia o peniaze a ktorí sú motivovaní vlastným egoizmom nejakým zázračným spôsobom vytvoria udržateľnú zdravú a spravodlivú spoločnosť. Ak si prečítate ich knihy zistíte, že v základoch svojej argumentácie zriedkavo vybočujú z penažnej paradigmy, je to nekonečný sám seba citujúci a sám seba odôvodňujúci cyklus táranín, kde sú všeobecné ľudské potreby, prírodné suroviny a akékoľvek formy skutočných život podporujúcich systémov vopred ignorované. Ďalej SaSkári  na Vás vytiahnu Adama Smitha. Pravda je o ňom taká, že ak Smith píše o voľnej ruke trhu, tak o nej píše s obavami. Jeho obavy sa naplnili. Ďalej Friedman zo Chicagskej ekonomickej školy, ktorého by Mises považoval za socialistu, pretože podporoval minimálny sociálny štát. Jeho experiment po fašistickom prevrate v Chile dopadol nasledovne: miera chudoby sa v priebehu rokov 1970 až 1986 vyšplhala zo 17 % na 38 % a v 80. rokoch bolo bez práce 1/3 práceschopného obyvateľstva. V slušnej západnej spoločnosti sa s ľudmi ako sú Mises a Hayek v akademickej sfére vôbec nepracuje, pretože sú považovaní za ekonomických úchylákov. Skôr je badať tendenciu, že sa akademická diskusia na západe vracia k Marxovi. Treba povedať, že to čo sa teraz vo svete a v Bruseli deje, sa deje len preto aby sa upokojili finančné trhy. Tie trhy, ktoré budú ľudia z SaS a OKS až do poslednej chvíle brániť. Hovoria, že celý technologický pokrok je tu len vďaka kapitalizmu, čo vôbec nie je pravda. Neomarxisti to dokážu veľmi ľahko vyvrátiť. V argumentačnej rovine teórie spravodlivosti dokážu neomarxisti z diela Hayeka urobiť trhací kalendár. Strana SaS varuje pred nadnárodnou mocou európskych inštitúcií, ale klania sa pred mocou nadnárodných koncernov. Táto strana je skutočne nebezpečná, pretože vyjadruje presne to, čo si myslia ľudia, ktorí nemyslia. Stáčí zablúdiť na blog sme a nájdete tam kopu jej sympatizantov, dalo by sa povedať, že strana SaS sa argumentačne opiera o názor 20 ročného blogera, ktorý si prečítal ekonomickú brožúrku mladého liberála. Ponúkaná sloboda z názvu tejto strany je otroctvom zo známeho Orwellovho románu.

Na Slovensku sa vedie diskusia úplne inak. Do verejnoprávnej televízie sa pozývajú ľudia (Karpiš, Gonda,Oravec), ktorí názory týchto ekonomických úchylákov prezentujú. Slovenský verejný diskurz určuje už veľmi dlhú dobu človek, ktorý si o sebe myslí, že je bohorovným hlásateľom jedinej pravdy. Človek, ktorý trpí kognitívnou disonanciou. Do verejnoprávnej televízie si pozýva na ekonomické témy ľudí (vyššie spomenutých) medzi ktorými vyzerá neoliberál Ivan Mikloš ako socialista. Pán Hríb, kto iný než Milan Šimečka, človek ku ktorému máte veľmi blízko, Vám má povedať, že mentálnym nástupcom Vladimíra Mečiara nie je Robert Fico ale Richard Sulík. Snáď nechcete aby vám to povedal Sulík samotný!

„Milé deti, ktoré si kupujete knižky v Artfóre a máte rady bratislavský underground. Týždeň nie je žiadnym trendy časopisom o nových knihách, experimentálnej hudbe a výstavách. Týždeň je tribúnou najradikálnejšieho prúdu slovenskej pravice, ktorá horlí za  trest smrti, vojny, liečbu homosexuality, sociálny eugenizmus, pestuje homofóbiu a islamofóbiu.  Je hanbou vrcholových politikov, vrátane expremiéra Fica a súčasnej premiérky Radičovej, že prijímajú pozvania do diskusnej relácie šéfa .týždňa, kde  Roman Joch obhajoval mučenie väzňov a streľbu do demonštrantov. Je hanbou slovenských umelcov, ktorí nerozpoznali reakcionársky charakter týždenníka a stali sa jeho spoluautormi. Je hanbou korporácií, ktoré v ňom umiestňujú inzerciu, čím  sa stávajú spoluúčastníkmi na financovaní extrémizmu. A nakoniec, je hanbou všetkých tých, ktorí si po bratislavských kaviarňach robia z .týždňa potichu posmech, že jasne a verejne nepomenujú všadeprítomný fundamentalizmus jeho redakcie.“[1]

Vládnuca vrstva vládne pomocou špecificky vytvorenej ideológie, ktorá obhajuje aktuálne spoločenské usporiadanie a používa zvláštne, k tomu určené výrazové prostriedky. Aby dala najavo svoje výsadné postavenie, využíva najmä vzácnych a importovaných komodít (ropa), ktoré sú inak nedostupné a ktoré získava prostredníctvom jej kontrolovaného ďialkového obchodu. Všeobecne sa dá povedať, že systém bol vždy nastavený svojimi parametrami tak, že a priori bráni akejkoľvek sociálnej zmene a rigidne udržuje status quo. „Elity vlastnia médiá, vlastnia politikov, vlastnia expertov. No napriek tomu bežní ľudia ich manipulačným schémam podliehajú iba naoko. Upozornil na to americký filozof James Scott vo svojej antropologickej štúdii Dominancia a umenie odporu. Ako preukázal, utláčané spoločenské triedy, napríklad otroci v otrokárskych zriadeniach, svoj súhlas s režimom a spoločenským usporiadaním prejavujú iba navonok. Na verejnosti veľmi ostentatívne ukazujú svoju poslušnosť, disciplínu a submisivitu. To však neznamená, že vedome súhlasia a zdieľajú všetky ideologické nezmysly, ktoré produkuje systém, aby legitimizoval nespravodlivosť a nerovnosť. Títo ľudia vnútorne nezdieľajú hodnoty utláčateľského systému, iba to zdarne predstierajú, pretože to potrebujú na svoje prežitie. Vo chvíli, kedy môžu realizovať svoje skutočné záujmy a hodnoty, po svojej príležitosti spontánne siahnu, resp. vystrčia sa z ulity predstieraného súhlasu. Ako hovorí jedno jamajské príslovie: Keď chceš nachytať múdreho, tvár sa, že si hlúpy.“[2] Štefan Hríb sa určite často prebúdza kvôli nočnej more a pýta sa sám seba ako je možné, že ľudia v ankete v Británii označili za najväčšieho filozofa Marxa. Slovenská Hip-Hopová subkultúra to tiež veľmi správne chápe (nemyslím toho retarda, ktorého vyprodukoval kapitalistický systém). Na pochopenie uvediem pár príkladov.



">Majk Spirit - Hľadám pravdu



">Majk Spirit - Babylon



;feature=related">Majk Spirit - Nový človek

Takže ak to budete nabudúce počúvať, tak viete na čo Majk Spirit v texte naráža.

Treba objasňovať ľuďom systémové príčiny ich problémov. Ak chceme mať úspech, musíme podchytávať rastúci sociálny odpor, ktorý je vo väčšine prípadov intuitívny a čaká na politické formulovanie svojich výhrad. V prvej fáze činnosti nie je nič dôležitejšie ako mobilizácia k aktivite. Vytvoreniu sociálneho hnutia za spravodlivý a udržatelný život si vyžaduje jasne vymedziť kto je náš spojenec a kto je náš protivník.

So znepokojením som sledoval nedávnu situáciu okolo lekárov. 1 % prostredníctvom médií (hlavne denník Sme je hlasnou trúbou slovenskej pravice) dokázalo proti sebe postaviť strednú triedu. Heeej stredná trieda pozerajte sa na tých hore (1 %) oni za to všetko môžu, nemôžu za to najnižšie vrstvy, smerujte svoj hnev na tých pri moci! Pravda je taká, že pravicový zlepenec, sa tu postupnými reformami chystá zaviesť presne to čo popisuje Michael Moore vo svojom filme Sicko. Manažérovi súkromnej poisťovne pôjde vždy v tomto systéme iba o zisk. Robert Fico má absolútnu pravdu keď hovorí, že zdravie nie je tovar a keď chce zakázať zisk zdravotným poistovniam. Aká je to sloboda, keď si dnes 50 miliónov američanov bez práce musí vybrať medzi zdravotným poistením a pre život nevyhnutnými potravinami ?

Samozvaní odborníci, ktorí na jar 2009 hovorili, že kríza je už zažehnaná a teraz hovoria, že to bude trvať ešte 10 rokov. To bude v Grécku 10 ročná občianska vojna? Hovoria pravda? Ja by som súčasnú situáciu nenazýval krízou ale kolapsom. Typické pre kolaps spoločnosti či civilizácie je predovšetkým to, že spoločnosť si ani neuvedomuje, že ku kolapsu speje alebo, že by bolo niečo až tak moc v neporiadku. Rovnako tak ani my si niesme príliš vedomí toho, že javy, ktoré obvykle vedú ku kolapsu, sa prejavujú aj dnes. S tým velkým rozdielom, že naša spoločnosť viac než kedykoľvek skôr disponuje, aspoň teoreticky, vedením a nástrojmi, ktoré môže využiť vo svoj prospech. Bolo by na čase ich použiť, pretože naša spoločnosť sa zdá byť na zostupnej trajektórii, ktorá sa môže velmi rýchlo premeniť v kolaps. Slovo kolaps nechápte ako posledný bod vývoja či slepú uličku. V prevažne väčšine prípadov môže byť kolaps synonymom výrazov „transformácia“, „obnova“ , „obroda“, „reštart“,  kedy dochádza k strate komplexity – zložitosti – a totálnej reštrukturalizácii a premene systému. S kolapsom kultúr a civilizácií sa spája niekoľko významných charakteristík, ktoré sa dajú zhrnúť zhruba takto :

  • kolapsy sú nepredpovedatelné a neočakávatelné
  • v dobe tesne pred  kolapsom musí dôjsť k náhlemu poklesu výnosov v ekonomickom zmysle
  • behom kolapsu zanikajú stávajúce zásadné štruktúry nevyhnutné pre riadiacu činnosť daného systému
  • behom kolapsu dochádza k decentralizácii, dešpecializácii, poklesu miery organizovanosti a vyrovnávaniu sociálnych rozdielov v spoločnosti
  • proces kolapsu nie je lineárny, evolučný, všetko sa deje skokovo
  • behom procesu kolapsu môže taktiež dôjsť k zásadnej strate či premene etnicity na danom území, vymiznutiu pôvodného duchovného substrátu, prepad vzdelanosti apod.
  • to, že nastáva kolaps, si ľudia obvykle uvedomia až v jeho konečnej fáze, kedy je na všetko zpravidla neskoro

K antropogénnemu kolapsu vedú tieto hlavné príčiny:

  1. vyčerpanie a zánik zdrojov (z velkej časti neobnovitelných) nevyhnutných pre život (napr. voda, orná pôda, ropa)
  2. výskyt neprekonatelnej katastrofy rozsiahlych rozmerov (potopa, sopečná erupcia, tsunami) – vplyvom globálneho oteplovania stále viac pravdepodobné
  3. nedostatočná reakcia na okolnosti
  4. iné zložité spoločnosti (s/litretnutie a násladná asimilácia technologicky vyvinutejšej spoločnosti)
  5. triedne konflikty, sociálne rozpory, nesprávne chovanie elít alebo ich nesprávne konanie
  6. sociálna dysfunkcia (štát prestáva plniť svoju funkciu a starať sa o svojich obyvateľov)
  7. mystické faktory (Rakúska ekonomická škola)
  8. náhodné reťazenie udalostí vyššie uvedených

Dnešný svet je miesto, ktorého zákonitosti  chápe veľmi málo ľudí. Ešte nikdy v minulosti sme nemali k dispozícií toľko informácií a zároveň sme nejavili tak velký sklon im nerozumieť, oddeliť podstatné od nedôležitého. Čelíme bezprostrednej nestabilite finančného systému, slabnutie euro-atlantickej civilizácie a presúvanie mocenských centier na východ, relativizácií hodnôt – či už v morálnom či ekonomickom zmysle. Nenachádzame zmysluplné odpovede na otázky, ktoré si v živote kladieme. „Ale v zákulisí sa odohráva celkom iný príbeh - príbeh odporu, príbeh nádeje, príbeh alternatívnych hodnôt. Táto interpretácia dáva nádej na zmenu; ostáva len čakať, kedy sa spiaci obor prebudí. Slovami Blocha: či už to bude hľadanie šťastia, slobody, bratstva, zlatého veku, Utópie, dňa božieho súdu či krajiny medu a mlieka, ľudské sny a túžby tu budú vždy a s nimi tu navždy ostane aj nádej na zmenu.“[2] „Nik iný ako bežní ľudia, nik iný ako orwellowskí „proléti“ nemôže byť nositeľom zmeny. Nik iný nemá bližšie k pravde než oni. A nik iný nestojí ku kapitalizmu vo väčšej kontradikcii než oni.“[2]

Ešte raz sa vráťme k úvodnému článku „Top 50: Korporácie ovládajúce svet!“ Treba podotknúť, že zlúčeniu korporácií  so štátom sa hovorí

">fašizmus
. Sám Mussolini hovorieval, že fašizmus by mal byť skôr nazvaný korporativizmus. Celá táto fraška sa deje len kvôli tomu, aby sa upokojili finančné trhy. Žijeme v absolútnej totalite finančných trhov. Žijeme vo fašizme ? Nepredstavujme si fašizmus ako to čo urobil Hitler v 30. rokoch, pretože on si to okorenil ešte okultizmom a rasizmom. Sú viaceré druhy fašizmov či už Salazarov, Pinochetov, alebo ten v ktorom žijeme teraz. V 30. rokoch sa radikálna ľavica v Nemecku  vzdala boja s nacizmom v domienke, že ľudia si postupom času sami uvedomia, že fašizmus je krajná forma kapitalizmu. Európska civilizácia si kvôli tomu musela siahnuť na dno svojich dejín. Len katastrofy viedli v dejinách k zásadným zmenám. Tragika tohto poznania by nás mala viesť skôr k hľadaniu východísk ako k snívaniu o šťastnej a prosperujúcej budúcnosti ľudstva. Musela prísť až katastrofa 2. sv. vojny, ktorá donútila ekonomickú ortodoxiu (liberálov) akceptovať keynesianske ideje. Žijeme vo svete, v ktorom sociálna demokracia, ktorá by mala stáť na strane ľudí nevedomky kolaboruje s korporativizmom. Budú sa dejiny opakovať alebo sme sa poučili ? Neverili by ste ako blízko sú koncentračné tábory 2.0.

Spojené státy se připravují na občanskou válku

Hromadné zatýkání ve Washingtonu a Portlandu

Zbrojovka v USA vyvinula nový typ policejního štítu

Spojené státy učinily právní krok k nastolení vojenské diktatury na domácí půdě

Američané budou moci od nynějška být vězněni bez soudu na dobu neurčitou

holokaust live

Americký generál: Eurozóna představuje ohromné riziko i pro Pentagon

The Shock Doctrine - Naomi Klein

Skutočná demokracia sa začne až vtedy, keď zkrachuje predĺžená ruka korporácií MMF. Nastana chaos. V tomto chaose vládnuce skupiny urobia to jediné čo vedia. Použijú násilie a to bude začiatok ich konca. "Akákoľvek strata kontroly je prijateľnejšia ako pokračovanie vo spravovaní krízy. Nech v sebe znovuobjavíme život, a nech prídu časy, v ktorých hodno žiť. My budeme pripravení. Naučíme sa premiestňovať a komunikovať mimo súčasných komunikačných tepien. Naučíme sa pestovať plodiny a chovať zvieratá, a znovu zaľudníme vidiek. Ako prví ľudia: budeme sa vzdelávať v údoliach a hájoch, ako za čias Platónovej akadémie, za čias prírodnej mágie a intuitívneho racionalizmu bez strachu z toho, či dostaneme na kúrenie alebo na výplaty"[3]

Pán Poliačik stále sa Vám zdá byť film V for Vendetta sci-fi ? Ak áno, tak sa ešte pozrite na "vybrali sme" a nájdite si tam link, ktorý získal najviac hlasov zo všetkých hehe :P

Možete ma nazvať ľavicovým anarchistickým živlom alebo konšpiračným teoretikom môžete sa mi vysmievať môžete nás ignorovať môžete s Vendettou bojovať ale nakoniec prehráte!

Použité zdroje:

[1] Michal Havran ml. - Dajte bodku za týždňom

[2] Ľuboš Blaha - Pravda víťazí... Žeby konečne?

[3] Michal Havran ml. - Neviditeľná ľavica

Michael Parenti - Fašizmus: falošná revolúcia

Ondřej Slačálek - Budoucnost je třídní nepřítel

Ilona Švihlíková - Game over

Filosof Cílek: Češi nezapomínají. Povstanou a poteče krev

O kapitalizme s láskou



">Zeitgeist: Moving Forward

Blaha Ľuboš 2009 - Späť k Marxovi ?

Slavoj Žižek 2011 - Jednou jako trgédie, podruhé jako fraška

Miroslav Bárta, Martin Kovář 2011 – Kolaps a regenerace: cesta civilizací a kultur

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře