Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

EXKLUZÍVNY ČLÁNOK: Spoveď ukrajinského vojaka domobrany

TV Bez Cenzury spoločne so Slobodným Vysielačom ponúka exkluzívnu výpoveď ukrajinského vojaka domobrany...

  • exkluzivny-clanok-spoved-ukrajinskeho-vojaka-domobrany

"Nie som politik, ani nevidím veci politicky... Tak poprosím brať aj tieto riadky, bez politického kontextu, budem písať o tom, čo som sám osobne zažil a videl. Som dobrovoľník, ktorý bojuje proti štátnym zložkám oficiálneho Kyjeva, ako aj banditom a extrémistom, ktorí sú združení v ozbrojených organizovaných formáciách a financovaní ako ukrajinskou oligarchiou, tak aj zahraničím.

Pár slov o mojej motivácii. V prvom rade, nie som ten, koho na Západnej Ukrajine zvyknú nazývať „Moskaľ", nie som ani etnický Rus, ani slepý prívrženec Ruska. Celá moja rodina pochádza z mesta Nikolajev, narodil som sa, vyrástol a celý svoj život prežil na Ukrajine.

Osobne som zažil začiatky 90.rokov minulého storočia, keď sa reálne hovorilo o vojne medzi Ukrajinou a Ruskom tesne po rozpade Sovietskeho zväzu. V tom čase som bol dôstojníkom 17.brigády špeciálneho určenia Čiernomorskej flotily (naša základňa bola na ostrove Pervomajskij). Prostredníctvom zákulisných hier sa v roku 1992 brigáda stala súčasťou ukrajinských ozbrojených síl. Išlo o obdobie „delenia" Čiernomorskej flotily. Po prechode pod jurisdikciu Ukrajiny sa situácia v brigáde zhoršila a hlavne medziľudské vzťahy.

Kedysi sa do našej brigády naberali len tí najlepší jedinci a bolo úplne jedno či pochádzali z Donecka, Kyjeva, Ľvova. V 90.rokoch začali tento proces kontrolovať ideológovia vyškolení v politickej strane RUCH a tí trvali na tom, aby väčšina našich príslušníkov pochádzala zo Západnej Ukrajiny. Samozrejme, tí už boli ideologicky nacionalisticky „spracovaní". Začali sa konflikty v samotnej brigáde. Najviac ma však znepokojovali rozhovory o možnej vojne s Ruskom. Neustále prebiehala ideologická „výuka", ktorá nás mala pripraviť na to, že Rusko „je náš nepriateľ". Toto vymývanie mozgov sme mnohí nevydržali. Veď mnohí z nás mali v Rusku priateľov, rodiny...

K vojne medzi Ruskom a Ukrajinou v tom čase nedošlo, ale ja som sa rozhodol odísť z ozbrojených síl Ukrajiny.

Podobne ako mnohí ďalší Ukrajinci, ktorí mali po krk skorumpovaného režimu, som vítal „Oranžovú revolúciu" na Ukrajine. Čiastočne ma znepokojovalo, že sa pri moci len vymenili ľudia, ale nešlo o nových ľudí. Ako sa ukázalo neskôr – nič sa po Oranžovej revolúcii nezmenilo s výnimkou toho, že sa začali propagovať historické osoby a udalosti v úplne inom svetle (a hlavne ich spolupráca s fašizmom). A z Ruska (tak ako v 90.rokoch) sa začal vyrábať nepriateľ Ukrajiny č. 1.

Osoby a organizácie, ktoré sa o propagáciu starali, som videl na Majdane minulý a aj tento rok. Na rozdiel od iných, tentokrát som nemal žiadne ilúzie. Opäť sa zmenila štátna moc a opäť sa k moci dostali ľudia, ktorí v žiadnom prípade nie sú nové tváre v politike. A opäť je Rusko nepriateľom č.1.

Po tom, ako sa začala tzv. „Antiteroristická operácia" (prezentuje ju tak súčasný ukrajinský prezident), som sa rozhodol ostať „neutrálny". Nevedel som, kde je pravda, nechcel som veriť jednej alebo druhej strane konfliktu.

Keďže pochádzam z mesta Nikolajev, mám veľa známych v miestnej výsadkovej brigáde, ktorej útvary boli nasadené v bojovej zóne na juhovýchodnej Ukrajine. Práve táto brigáda ma najvyššie straty z armádnych zložiek. Ľudia z brigády mi o tom, čo sa deje v zóne Kyjevom prezentovanej „Antiteroristickej operácie" rozprávali, úplne iné veci, než vysielala štátna kyjevská propaganda.

Rozhodol som sa na to pozrieť osobne. To, čo som videl, ma zarazilo. Videl som mŕtve ženy, deti, starcov... stovky... Mŕtvych v dôsledku delostreleckých a leteckých útokov, realizovaných prokyjevskými jednotkami. Pritom tieto útoky boli vykonávané s jediným cieľom – zastrašenie obyvateľstva juhovýchodnej Ukrajiny. K tomuto záveru ma vedie jeden dôležitý poznatok – veľa krát útoky prebiehali na obce, kde neboli žiadne ciele vojenského charakteru! To, čo som videl ma primälo k tomu, aby som vstúpil do jednotiek miestnej domobrany a postavil sa proti prokyjevským jednotkám. Robím to, čo ma svojho času naučili, som veliteľom prieskumnej skupiny už tri a pol mesiaca.

Videl som naozaj veľa. Neviním z ničoho príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, nakoľko vojak keď dostane rozkaz, tak by ho mal splniť. Zajali sme značný počet príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí rozprávali ako boli nútení nadriadenými páliť na civilné ciele. Ako boli navádzaní strieľať aj na ciele nachádzajúce sa na území Ruskej federácie. Ako nechcú bojovať proti vlastným a hlavne toto je príčinou rozsiahleho dezertérstva v ukrajinskej armáde.

Pobavili ma sluchy o prítomnosti príslušníkov ruských ozbrojených síl na juhovýchodnej Ukrajine. Ja som tu osobne stretol tak 3 Rusov z Ruska, ktorí prišli ako dobrovoľníci. Žiadne ruské ozbrojené formácie tu nie sú! Keď Kyjev svoje tvrdenia opodstatňuje tým, že nemáme mať odkiaľ systémy GRAD, resp. napr. prenosné protilietadlové systémy, tak nech najprv vyspovedá svojich generálov, že koľko systémov nám armáda odovzdala či už v dôsledku neochoty bojovať alebo nášho vojenského víťazstva. Nech si Kyjev spomenie na kopec vojenských skladov, ktoré boli rozmiestnené po celej východnej Ukrajine. Pri ich zakladaní som bol aj ja osobne ešte v čase keď som slúžil v armáde Sovietskeho zväzu.

K tvrdeniam, že malajzijské lietadlo sme zostrelili my, uvediem len toľko, že nedisponujeme takými zbraňami, aby sme zasiahli stroj v takej výške, ako bolo lietadlo zasiahnuté. Aspoň ja o nich neviem... Faktom však je, že v tom čase mali v danej oblasti prokyjevské jednotky min. 3 komplexy BUK. A celý Západ tvrdí, že lietadlo zostrelil systém BUK. Odpoveď je tak blízko a nikto ju nechce počuť!

Aj keď nie tak úplne nikto. Medzi nami sú aj bojovníci zo západnej Ukrajiny, aj zo Slovenska, Českej republiky, sú tu dokonca aj Lotyši, či Poliaci. Nikto z nich nedostáva žiadny žold – sú tu „na dovolenke".

Najhorších zverstiev sa tu dopúšťajú príslušníci Národnej gardy, ktorí pochádzajú z „Pravicového sektora". O tom, čo sa stalo v Odese počuli mnohí, ale málo kto počul, že sa podobné veci dejú aj na juhovýchodnej Ukrajine. Napríklad v Slavjansku pred pár dňami osoby vystupujúce ako príslušníci Národnej gardy upálili zaživa 12 osôb. Medzi nimi dve deti. Práve moja skupina dostala hlásenie a ponáhľala sa na miesto. Nestihli sme to. Pochovali sme upálených a o niečo neskôr aj tých, kto to spravil. A takých príkladov viem uviesť viac. Dúfam, že je každému jasné, prečo nemáme zľutovania s príslušníkmi Národnej gardy.

Chcel by som ešte pár viet k tým, čo proti nám bojujú. O príslušníkoch Ozbrojených síl Ukrajiny som už písal – ľutujem ich, nakoľko nemajú na výber. Nacionalisticky orientovaní fanatici z Pravicového sektora sú dobrí len na trestné výpravy do obcí, o ktorých vedia, že sú bezbranné. Pár slov k osobám zo zahraničia. Tých treba rozdeliť na žoldnierov a dobrodruhov. Do prvej skupiny patria väčšinou zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb ako ACADEMI alebo GREYWATER. Toto sú bývalí profesionálni elitní vojaci (ako aj ja), sú to vynikajúci profesionáli (nechválim, len konštatujem) a snažia sa vyhýbať trestným výpravám. Do druhej skupiny patria občania (menujem len tých s kým som sa osobne v boji alebo po boji stretol) Poľska, Bieloruska (prozápadná Lukašenkovská opozícia vycvičená Západom), Česka, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Litvy, Estónska, ale aj USA, Veľkej Británie, Španielska a dokonca aj arabských krajín. Ide naozaj o dobrodruhov, ktorí nemajú o vojne ani poňatia, ale pritom si prišli „zastrieľať na zver". A keď zistia, že nemajú dočinenia so zverou, tak sa pomiatnu natoľko, že svoj stres vybíjajú hlavne na civilnom obyvateľstve.

Drvivá väčšina ľudí, s ktorými bojujem proti kyjevským katom sú civilisti. Bránia svoju zem, svoje domovy pred tými, kto oslavuje benderovské tradície. Nie je to len o bojovom duchu, je to aj o výcviku. Chvála Bohu je medzi nami viacej takých, ktorí prešli podobným výcvikom ako ja. A tento výcvik posúvame ďalej. Netreba zabúdať, že Sovietsky zväz si prešiel vojnou v Afganistane, najmladší z nás odišli odtiaľ v roku 1989 a tam sa bojovať naozaj naučili. To len pre pochopenie tých, kto nechápe, že domobrana môže čeliť regulárnemu vojsku.

Rusko býva často obviňované z toho, že sem posiela bojovať čečenských bojovníkov. Sklamem tých, ktorí si to myslia. Neposiela. Nakoľko tí, čo sú tu, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Ale inak je to škoda. Ukrajina je totiž jeden veľký bordel. A v tomto kontexte by som rád pripomenul výrok čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova, ktorý ten povedal pre jedno z ruských médií a malo sa to týkať „Pravicového sektora". Myslím, že to znelo nejak takto: „Keby bol v Kyjeve čečenský OMON, nedošlo by k takýmto negatívnym následkom. Pravicový sektor by nielen ušiel, ale ešte by si aj po sebe upratal". Pre tých kto je oboznámený s bojaschopnosťou a duchom čečenských jednotiek, ktoré prešli dvoma veľkými konfliktmi počas 90.rokov a pritom je oboznámený so zbabelosťou príslušníkov Národnej gardy, ako aj boja neschopnosťou ukrajinskej armády je očividná relevantnosť tohto výroku. Naozaj by tu stačil pluk Čečencov. Ale nie sú tu.

Nie som politik, ani neovládam politiku. Ale mám oči, ktoré vidia a uši, ktoré počujú. Vidím to, že niekto sa prostredníctvom presily snaží zlikvidovať tých, kto nesúhlasia a ani nikdy nemôžu súhlasiť s nacionalistickou propagandou. A dovolili si to povedať a prejaviť nahlas. Počujem, čo hlása prokyjevská propaganda a vidím osobne, že to nie je pravda. Toto nie je antiteroristická operácia. Tá sa vedie proti teroristom. A tu žiadni nie sú. Iba ak na opačnej strane. USA majú najväčšie skúsenosti s „identifikáciou" teroristov... Tak prečo to nerobia aj teraz? Lebo by bol problém priznať, že proti nám bojujú aj predstavitelia teroristických skupín zo Sýrie? Ktorých sem pozvali ukrajinskí dobrodruhovia, ktorí v Sýrii bojovali na strane teroristických skupín proti legitímnemu režimu? A ktorých v Sýrii „niekto" sponzoroval? A ktorí rovnako dnes bojujú proti nám.

Na záver poviem jedno. Je možné, že nás prokyjevská „masa" napokon vojensky porazí. Kalkuluje však Kyjev s tým, čo bude nasledovať potom? Ja osobne mám jeden z najlepších výcvikov na svete... Viem, že z brigády nás v rovnakom čase odišlo minimálne 50. A síce nie všetci, ale mnohí sú tu, na juhovýchodnej Ukrajine... Každý z nás v priebehu mesiaca vyškolí minimálne 10-15 osôb. Mesiace idú, počet osôb rastie... Bude nasledovať diverzná vojna...

Nepochybujem o tom, že po tom, ako bude zverejnený tento prejav sa stanem najžiadanejším „teroristom"... A možno nie... Veď v podstate taký Šamiľ Basajev (čečenský terorista), ktorý má na krku stovky životov mužov, žien, detí, starcov, ale keď sa vysielal jeho prejav, tak ho „civilizovaný" svet oslavoval... Ako „freedom fightera"... Tak vedzte, že my tu naozaj bojujeme za slobodu. Ale na rozdiel od Basajeva nešírime svoju činnosť mimo územia juhovýchodnej Ukrajiny. A netrestáme ženy, deti a starcov...

Nemám čas na veľkú politiku... Idem chrániť bezbranných..."

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře