Ktorá je tá správna cesta?

Po dlhšom rozmýšľaní som na to prišiel. Masmédiá nám nikdy nepovedia pravdu a nikdy nám neukážu cestu, ktorou sa treba vydať.

Samozrejme, že som to vedel aj skôr ale nikdy som sa nad tým takto hlbšie nezamyslel. Pre nich je podstatnejšie ukazovať ľuďom to ako sa to robiť má. Má, ale bez výsledkov...
Krásnym príkladom v ich očiach sú nepokoje v Grécku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku, ktoré nič neriešia a nemajú konca kraja. Toto nám servírujú každý deň, aby nás ohlúpili a navodili nám pocit, že takto to má byť a takto to treba robiť.

Toto je ale, bohužiaľ, práve to, čo som spomínal skôr. Ukazujú presne to ako sa to robiť nemá. A zatajujú to ako by sa to robiť malo.

Ísť cestou nepokojov a zbytočnými potýčkami s políciou nie je tá správna cesta ako dosiahnuť ciele z jediného a logického dôvodu. Systém, ktorý nastolili politici počíta s niečím takým. Je to akoby ste šli hlavou proti múru.
Systém je tak odolný, že ho nezmeníme tým, že sa budeme v uliciach biť s políciou. Kvôli tomu nás média roznesú na kopytách a označia, v tom lepšom prípade, za chuligánov. Systém nezmeníme tým, že budeme rozbíjať výklady, ohadzovať sa molotovovými koktejlami a (poviem to druhýkrát) biť sa s tými, ktorí za to nemôžu.
Takýmto konaním a vyčíňaním len upevňujeme silu vlády a systému. Viete prečo? Lebo s tým ráta a očakáva to. Sú na to pripravení.
Tou druhou stranou je, že odradíme ľudí aby prišli opäť. Povedia si: „Nechcem dostať cez hubu tak nejdem." A musím povedať, že aj s týmto politici a systém počíta. Navodiť strach. Na tých pár odvážlivcov už nebudú čakať desiati policajti ale dvadsiati. Až kým to úplne nerozbijú.

Musíme konať tak, aby sme do systému urobili trhlinu. Aby sa ľudia nebáli prísť aj na ďalší protest a aby ich prišlo ešte viac. Len tak sa bude tá trhlina v systéme zväčšovať, a potom už politici nebudú mať inú možnosť ako odísť so sklonenou hlavou. Len tak ich dostaneme na kolená.

Tou správnou cestou je disciplinovanosť, ohľaduplnosť a vytrvalosť. Nesmieme dať systému zámienku zakročiť a zneužiť svoje postavenie a silu proti nám. Nesmieme sa nechať zlákať do ich pascí, ktoré na nás pripravujú. Musíme byť vytrvalí a veriť, že sa nám to podarí. Áno, priznávam, nebude to hneď na prvýkrát no budeme stále o krok bližšie a krok pred nimi.

Toto je islandská cesta pokojnej revolúcie, ktorá dokáže meniť sny na skutočnosti. Je to cesta lepšieho začiatku. Skutočného začiatku. Je len na nás akou cestou sa rozhodneme kráčať. Lebo len MY máme osud vo svojich rukách.