Pre Izraelčanov je vraždenie detí divácky atraktívne

Podľa izraelskej blogerky Elizabethy Tsurkovovej táto zberba s obľubou vyrevúva pesničku: „Zajtra nebude žiadna škola, v Gaze už nie sú žiadne deti.“

Hrdo volajú Izraelčania na svojich sociálnych sieťach po vraždení detí: „Zabite arabské decká, vyhladíte celú nasledujúcu generáciu“, „Nech skapú všetci smradľaví Arabi, amen“ a „Nech Arabi ochrnú a pokapú za ukrutných bolestí“ – to sú príklady niektorých príspevkov, ktoré uviedol izraelský novinár David Sheen.

Izraelská poslankyňa Ayelet Šakedová vyhlásila, že treba pozabíjať nielen palestínske deti, ktoré označila za „malých hadov“, ale aj palestínske matky, ktoré ich priviedli na svet (IRIB). Nedávno pani Šakedová otvorene vyzývala na vyvraždenie všetkých Palestínčanov. Za tieto výroky ju nestíha tribunál OSN v Den Haagu, nebola vykopnutá z parlamentu, izraelská vláda ju ani len nepokarhala – za tieto vyhlásenia ju izraelská spoločnosť uctieva.

Gilad Šaron, syn mäsiara Sabry a Šatíly Ariela Šarona, súhlasí so Šakedovou. V príspevku zverejnenom v Jerusalem Post Šaron volá po použití jadrových zbraní na vyhladenie Palestínčanov. Uviedol, že Izrael „by mal celú Gazu zrovnať so zemou“ (viac menej sa tak už stalo, pozn. prekl.) a dodal, že „Američania Hirošimou nezastavili Japoncov – Japonci sa nestiahli dostatočne rýchlo, takže (Američania) udreli aj v Nagasaki ”.

Zatiaľ čo si vychutnávajú zabíjanie detí a ich matiek, Izraelčania prejavujú špeciálnu záľubu v zabíjaní tehotných žien. Tričko, ktoré je v izraelskej armáde populárne, ukazuje tehotnú ženu s terčom na bruchu. Pod obrázkom je veta: „Jeden výstrel, dvaja mŕtvi.“

Zabíjanie detí je de facto oficiálnou politikou izraelskej armády. Vo svojom článku A Gaza Diary (Denník z Gazy)píše Chris Hedgeso svojich zisteniach, o izraelských vojakoch, ktorí na palestínske deti poľujú zo športu:

„…včera zastrelili Izraelčania tu na tomto mieste osem mladíkov, z ktorých šesť bolo vo veku menej ako osemnásť rokov. Jeden mal dvanásť rokov.

…Dnes poobede zabili jedenásťročného chlapca, Aliho Murada,a ťažko zranili ďalších štyroch, z ktorých traja mali menej ako osemnásť rokov. Deti boli obeťami aj v iných konfliktoch,o ktorých som informoval: eskadry smrti ich strieľali v Salvádore a Guatemale, matky s malými deťmi v Alžírsku zoradili a postrieľali a srbskí ostreľovači cielili na deti v Sarajeve a v puškohľade sledovali, ak deti po zásahu padli na chodník, ale ešte nikdy som nevidel, aby vojaci lákali deti do pasce ako myši a tam ich vraždili – zo športu…“.

Štúdia z októbra 2004 uverejnená v British Medical Journal potvrdzuje, že je to bežnou praxou a nikdy to nie je trestané: „Dve tretiny zo 621 detí (dve tretiny vo veku menej ako 15 rokov) ktoré boli zabité na kontrolných stanovištiach (checkpoints), na uliciach, na ceste do školy a vo svojich domoch, zomreli po zásahu projektilom, vo viac ako polovici prípadov strieľajúci mieril na hlavu, krk a hruď…

…Isté je, vojaci sú oprávnení strieľať, aby zabili deti v situáciách minimálneho alebo žiadneho ohrozenia.”

Počas útokov na Pásmo Gazy Izrael systematicky zabíjal detiv školách, núdzových útulkoch a dokonca aj počas futbalu na pláži. V The London vyšiel článok s nadpisom „Izraelská ofenzíva v Pásme Gaza zabila viac detí ako bojovníkov”, UK Telegraph píše …a, Izrael vedie „vojnu proti deťom”.

Opäť si kladiem otázku: Čo je chybné na Izraelčanoch? Ako sa z tohto národa mohli stať obludní, démonickí vrahovia detí?

Vo svojej knihe „Goliáš“, vysvetľuje Max Blumenthal, mladý židovský Američan z „vplyvnej rodiny”, genocídnu mentalitu Izraelčanov. Blumenthal v nej diskutuje aj o mimoriadne obľúbenom izraelskom bestselleri „Torat Ha’ Melech“, ktorý sa prihovára za masové vraždenie nežidov.

Torat Ha’ Melech nie je nejaké radikálne, okrajové dielko; naopak, je to smerodajná príručka pre izraelských vojakov. Jeho autormi sú dvaja poprední izraelskí rabíni Yitzhak Shapira a Yosef Elitzur!

Blumenthal vysvetľuje:

Opierajúc sa o „zbierku rabínskych textov, ktoré zrejme podporujú ich genocídne názory, Shapira a Elitzur požadujú voči nežidom politikubezohľadnosti a trvajú na tom, že prikázanie nezabiješ sa vzťahuje iba na žida, ktorý zabije žida, a nie na žida, ktorý zabije nežida, aj keď je ten nežid jedným zo spravodlivých medzi národmi (izraelské ocenenie udeľované vybraným nežidom, ktorí prispeli k záchrane židov počas druhej svetovej vojny). Rabíni uviedli, že všetci civilisti nepriateľa sú ‘rodef’ alebo darebáci, ktorí by prenasledovali židov a možno ich preto bez otáľania zabiť.”

Mentalita izraelských vrahov detí má niečo spoločné s psychiatrickým pojmom sociopat: „Osoba s psychopatickou osobnosťou, ktorej antisociálne správanie je často kriminálne a ktorej chýba zmysel pre morálnu zodpovednosť alebo sociálne svedomie.”

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu hovoril ako sociopat keď povedal, že palestínsky odpor používa na svoje ciele „telegenických mŕtvych“(telegenický = dobre vyzerajúci v televízii, pozn. prekl.) – to je pozoruhodne necitlivý eufemizmus pre mŕtvoly malých detí s odtrhnutými časťami tela… A prirodzene, bolo to Netanjahuov vlastný príkaz, na základe ktorého boli pozabíjané, a ktorý sa tak pokúša, zhodiť zodpovednosť za svoje činy na obete. (Tu je aktuálne video s Netanjahuom, pri ktorom normálnemu človeku vzkypí krv!)

Čo možno so sociopatickým Izraelom urobiť?

Jedným z popredných amerických expertov na sociopatov je Dr. Robert Hare, ktorý spolupracuje s vyšetrovacím oddelením FBI pre únosy detí a sériové vraždy. Keďže Izrael je najväčším únoscom a sériovým vrahom detí na celej planéte, možno by sme mohli celý sionistický výtvor poslať liečiť sa k doktorovi Haremu.

Sociopatov však spravidla nemožno vyliečiť, priznáva Dr. Hare.To najlepšie, čo môžeme urobiť, je zaevidovať ich, zapísať do zoznamu psychopatie Dr. Hareho, aby sme sa pred nimi chránili. Jedno sociopatické indivíduum ešte možno zatknúť a uväzniť. Sociopatický národ však predstavuje oveľa väčší problém.

Ako môžeme chrániť palestínske deti pred Izraelom – sériovým vrahom?

Organizácia spojených národov musí Izrael úplne a zomknuto vyobcovať, obžalovať jeho vodcov z vojnových zločinov, a je potrebné spoločne aplikovať kombinovanú, diplomatickú a vojenskú silu národov sveta na úplnú demontáž genocídnej sionistickej entity. To však nemožno spraviť dovtedy, kým sa raz a navždy nezlomí smrtiace zovretie západných médií, financií a politiky sionizmom.

Medzičasom musia všetky osoby s fungujúcim rozumom pomôcť brániť Palestínčanov. Ako nedávno povedal popredný taliansky filozof Gianni Vattimo, všetci Európania a všetci slušní ľudia na celom svete by mali „peňažne prispieť Hamasu, aby mohol nakúpiť lepšie rakety.“ Vattimo tiež vyzval Európanov, aby vytvorili medzinárodné brigády, ktoré by bojovali spoločne s Hamasom, rovnakým spôsobom, akým zahraniční dobrovoľníci počas španielskej občianskej vojny bojovali proti Frankovi.

Ak v Izraeli ešte existujú nejakí slušní, nesociopatickí ľudia, mali by sa tiež pripojiť k týmto brigádam, rovnako ako svedomie donútilo spisovateľa a maliara Breyten Breytenbacha ďalších bielych Juhoafričanov pridať sa k ozbrojenému odporu proti apartheidu. Kde sú izraelské ekvivalenty Breytenbacha? Veď predsa v Izraeli museli ostať jeden či dvaja humanisti; dozvieme sa, kto to bol, keď zomrú v martýrskych operáciách, proti svojim neľudským, deti zabíjajúcim krajanom.

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, august 2014

Převzato:http://www.auria.sk/blog/pre-izraelcanov-je-vrazdenie-deti-sport-atraktivny-pre-divakov#more-4949