Hamas vyhral konflikt s Izraelom! Je však víťazom?

Ako už bolo spomenuté, Izrael bol úspešný pri nasadený svojho protiraketového "dáždnika", pre ktorý bol tento konflikt prvou veľkou skúškou účinnosti. Druhý test, ktorý Izrael uskutočnil a je svojou významnosťou hneď za testom ničenia rakiet letiacich na jeho územie je mobilizácia rezerv, bola schopnosť mobilizovať rezervy a uviesť ich do služby. Pre každú krajinu je mobilizácia jednou zo základných schopností, ktoré je treba zvládnuť za čo najkratší čas v prípade že krajina čelí cezhraničnej invázii. Pre krajinu ako Izrael, s jho rozlohou a vzťahmi zo susednými štátmi a situáciou v regióne je otázka rýchlosti mobilizácie rezerv otázkou prežitia. Medzi ďalšie informácie, ktoré Izrael získal z tohto krátkeho konfliktu rozhodne patria informácie o arzenály rakiet vlastnených Hamas ako aj ich presnosť.

Ak sa teraz vrátime k otázke kto je víťazom tohto konfliktu, odpoveď už nie je taká jednoznačná. Hamas síce nečelil pozemnej invázii ako pri predchádzajúcom konflikte, na druhej strane ten, kto sa toho naučil viac je asi Izrael. Je síce možné oponovať že spolu z Izraelom to zistil celý svet, ale tieto informácie sú predsa len asi najhodnotnejšie pre židovský štát a zopár ďalších krajín v regióne.

Širší kontext?

Pravdepodobne každý vie o narastajúcom napätí medzi Izraelom a Iránom. Ak sa pozrieme na možnosti uplatnenia poznatkov z konfliktu v možnom budúcom konflikte s oveľa väčším súperom dostaneme celkom zaujímavý obraz.

Protiraketová obrana: Izrael bude po možnom útoku na Iránsky nukleárny program čeliť raketám vystreleným či už zo samotného Iránu alebo z Palestínskych oblastí. Izrael počas krátkeho konfliktu zistil čo môže očakávať a nakoľko sa môže spoľahnúť na svoj protiraketový štít.

Mobilizácia rezerv: Tento bod môže vyzerať nepodstatne, keďže pravdepodobnosť že Irán zaútočí pozemnými silami na Izrael nie je až tak reálna. Presun jednotiek by predstavoval výrazné zdržanie. Hoci presun jednotiek cez územie Iraku je otázne (aj keď nie nepredstaviteľné), Irán určite využije možnosť útočiť na Izrael zo Sýrie, kde je aktuálna situácia pre Irán ideálna. Pre tieto možnosti predstavuje mobilizácia rezerv prostriedok na minimalizovanie škôd. Pozemné sily môžu byť využité na prípadnú okupáciu Pásma Gazy ako aj Západného Brehu Jordánu ako prostriedku na eliminovanie raketových útokov z týchto území. Vojenská prítomnosť bude v prípade konfliktu pravdepodobne navýšená aj pri hranici so Sýriou. Golanské výšiny predstavujú strategický bod pre svoju nadmorskú výšku ako aj pre zdroj pitnej vody v regióne. Izrael v krátkom konflikte zistil ako rýchlo dokáže mobilizovať zálohy v prípade potreby.

Tretí aspekt, ktorý môže nasvedčovať prípravu a skúšanie Izraelských schopností na útok na Irán, nie je skúsenosťou z konfliktu z Hamasom, ale aj tak stojí za spomenutie. Je to skoro presne mesiac čo v Chartúme bojové lietadlá zbombardovali, podľa Izraela, údajnú továreň na výrobu rakiet, ktoré boli dodávané Hamasu. Hoci Izrael oficiálne nepriznal účasť svojho letectva na tomto útoku, Sudán má jasno v tom kto útočil. Treba však spomenúť že Izrael tieto tvrdenia ani nevyvrátil. Do Chartúmu je to z najjužnejšieho bodu Izraela cez 1600 km a cez vzdušný priestor Egypta, prípadne aj Saudskej Arábie. Pre porovnanie, do Teheránu je to len o 60 km viac. Izrael, ak uskutočnil túto akciu, dokázal že je schopný prekvapivého útoku a nepozorovane narušovať vzdušný priestor štátov. Hoci dostať sa do Iránu bude pravdepodobne náročnejšie, keďže krajina je pripravená na prípadné narušenie jej vzdušného priestoru viac ako Egypt a definitívne viac ako Sudán.

Hoci diplomatické riešenie konfliktov by malo mať vždy prednosť pred tým vojenským, zdá sa že je nevyhnutné aby bolo po zlyhaní prvého riešenia uplatnené druhé. Zdá sa že na Blízkom Východe sa zmráka na "búrku" akú tento kút sveta už dlho nezažil.