Keneth Roberts: Kto vypustil tých psov?

Podrobnosti

ze světa / Asie a Pacifik|

8. únor 2012|

Keneth Roberts|

5532 x

„Volajte „Havoc!" a pustite tých psov vojny...." Takto nejako to vyjadril William Shakespeare v divadelnej hre Július Caesar. Pustíme tých príslovečných psov na iránske obyvateľstvo, frustrovaných a nahnevaných pre ich neochotu plniť medzinárodné zmluvy o nešírení jadrových zbraní? Zrejme sa vo Whitehall a Foggy Bottom povráva o možnosti vojenského útoku proti Iránu ako spôsobe riešenia problému s programom na obohacovanie uránu.

„Vojna s Iránom?" môžete sa pokojne opýtať. „Odkiaľ sa to vzalo a čo sa stalo so snahou tomu zabrániť?" Pravdepodobne si budete klásť túto otázku, ale bohužiaľ, obávam sa, že zrejme nedostanete jasnú odpoveď.

Niet pochýb o tom, že sa Irán pustil do programu na obohacovanie uránu. Takisto nepochybne Irán hľadá spôsoby obohacovania plutónia do tej miery, aká je potrebná na mierové účely, no zároveň nedosiahne až takú mieru, ktorá je potrebná na vojenské účely. To všetko robí Irán aj napriek tomu, že podpísal Dohovor OSN o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a akceptoval jeho rozšírenie v roku 1995. Faktom ostáva, že ak Irán chce vyvinúť plutónium na vojenskom stupni, môže tak urobiť. Pakistan je toho živým svedkom.

Preto si predstavitelia zahraničnej politiky kladú otázku, aké následky môže mať iránsky nukleárny program.

Bezprostredným problémom je, že iránska islamská republika sa so svojimi jadrovými zbraňami chystá vystrašiť každého. Nielen Američanov, Britov a Izraelčanov, ale aj Arabov, Turkov a Egypťanov. Nukleárny Irán nepochybne posunie rovnováhu síl na Strednom a Blízkom východe, čo určite vyvolá okamžitú reakciu. Následne, strach z iránskej nukleárnej hegemónie je strachom z „nukleárnej inflácie", t.j. ostatné krajiny budú chcieť a dostanú to isté. Možné výsledky tohto scenára si ľahko dokážeme všetci domyslieť.

Vojna s Iránom je samozrejme jeden spôsob ako zastaviť jeho nukleárne ambície – za predpokladu, že dôjde k víťazstvu. Irán má stálu armádu cez 1 milión ľudí a zhruba rovnaký počet záložníkov, čo znamená, že vojna takmer určite bude prebiehať vo vzduchu. Jeho závody na obohacovanie uránu sú v podzemí a vyžadujú si použitie vyspelých technológií. Vojna s Iránom z vojenského hľadiska nebude ľahká. A keďže sa použil 1 bilión dolárov na nejakú pochybnú vojnu v Iraku, bude ťažšie získať politickú a verejnú podporu.

Taktiež bude mať táto vojna určite isté nepríjemné vedľajšie účinky. Irán sa bude určite snažiť uzavrieť Hormuz a viesť vojnu proti Izraelu v zastúpení Hizballáhu a možno aj Hamasu. Vláda kráľovskej rodiny Al Khalifa v Bahrajne skončí v priebehu niekoľkých dní a Saudská Arábia si začne robiť starosti o východnú provinciu. Ceny ropy a zlata prudko vzrastú a akciové trhy takmer určite padnú.

Rozdiel medzi dôsledkami Iránu s jadrovými zbraňami a neblahými vedľajšími účinkami vojny je ľahké pochopiť. Vplyv jadrového Iránu je trvalý. Neblahý vedľajší účinok je krátkodobý. Znamená to, že je treba si vybrať medzi dvomi zlami a Ja som práve rozhodol o vedení vojny proti Iránu? Nie. Musí existovať lepšie riešenie, a našťastie tu je. Pokiaľ ide o vojnu v Iráne, je pozoruhodné, že diplomatická cesta ostala takmer nepreskúmaná. Američania neviedli rokovania s Iráncami od roku 1979 a stále trucujú kvôli okupácii ich ambasády. Veľká Británia má strašné diplomatické vzťahy s Iránom a históriu zasahovania do iránskych vnútorných záležitostí. Skúste si vyžiadať víza pre Irán na iránskom veľvyslanectve v Londýne. Iránci zdokonalili umenie slušne vám povedať, aby ste išli do hája. Alebo skúste navštíviť stránky BBC, ak by ste sa chceli dostať do Teheránu; sú zablokované.

Napriek všetkému, vojna nezastaví Iráncov vo vývoji jadrových zbraní. Znamená to, že jediná cesta, ktorá trvalo dosahuje západné ciele, je práve tá diplomatická. Západ (USA a do istej miery aj Veľká Británia) musia pochopiť, čo sa snaží Irán dosiahnuť, čoho sa obáva a čo chce obetovať. Prístup k Iránu musí byť sprevádzaný jasným zahranično-politickým cieľom a odhodlaním dosiahnuť výsledky. Cieľom musí byť vytvorenie trvalej, bezjadrovej, bezpečnostnej štruktúry pre oblasť Zálivu a to nepochybne bude zahŕňať aj rokovania o vytvorení dvoch štátov na území Palestíny.

Táto iniciatíva si vyžaduje odvahu. Amerika to dokázala v roku 1972 s Čínou, takže nie je dôvod, prečo by k tomu nemohlo dôjsť aj teraz. Nech už bude ktokoľvek sedieť od januára 2013 v Bielom dome, toto je vaša chvíľa. Využite ju!

Keneth Roberts  (preklad Peter Ďurkovič)

Komentáře