Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Psychiatrické lieky a ohromujúci nárast duševných ochorení v USA

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • piilulky
Robert Whitaker, bývalý reportér Boston Globe, bol zvedavý, prečo došlo k masívnemu nárastu duševných ochorení spôsobujúcich invaliditu v USA.

Jeho kniha Anatómia jednej epidémie: magické guľôčky, psychiatrické lieky a ohromujúci nárast duševných ochorení v USA (Crown Publishers, 2010) začína týmito faktami: v roku 1987 bola miera invalidizujúcich duševných ochorení v USA 1 k 184, avšak v roku 2007 sa táto miera viac než zdvojnásobila a pomer dosiahol hodnotu jeden invalidný duševne chorý na 76 obyvateľov.

Počas tohto obdobia došlo aj k masívnemu nárastu konzumácie psychiatrických liekov. Pred rokom 1988, keď prozac dobyl trh, predstavovala celková ročná suma vynaložená na antidepresíva a antipsychotiká jednu miliardu, avšak dnes sa len na tieto dva druhy psychofarmák vydá v Spojených štátoch amerických ročne viac ako 25 miliárd dolárov. Otázku, ktorú si Whitaker položil, znela takto: Je to len zhoda okolností, že v tom istom čase rapídne vzrástli invalidizujúce psychické ochorenia a užívanie psychofarmák?

Whitaker neberie do úvahy kultúrne faktory, ktoré môžu s dramatickým nárastom duševných ochorení súvisieť. V každom prípade zistil, že vedecky najlepšie identifikovateľným faktorom pre nárast vážnych psychiatrických problémov je užívanie psychofarmák. Identifikoval znepokojivý trend: Dlhodobé užívanie psychofarmák spôsobilo u detí a dospelých s menšími emočnými problémami ťažké a chronické poruchy, ktoré vyúsťujú do invalidizujúcej duševnej choroby.

 

Ako psychiatrické lieky vytvárajú chronické ochorenie

Whitaker skúmal vedeckú literatúru z posledných viac než päťdesiatich rokov s ohľadom na dve súvisiace otázky. Prvá - zlepšujú alebo zhoršujú psychofarmaká dlhodobý priebeh psychických porúch? Konkrétne, zvyšujú tieto lieky pravdepodobnosť, že človek bude dlhodobo schopný žiť zdravo, alebo zvyšujú pravdepodobnosť, že človek skončí ako invalid? Druhá - ako často reagujú pacienti s miernymi poruchami na prvé psychofarmaká tak zle, že to môže viesť k dlhodobej chronifikácii? Napríklad, ako často sa osoba s miernym priebehom depresie môže stať manickou následkom reakcie na antidepresíva a následne sa uňho diagnostikuje bipolárna porucha?

Zistil, že zatiaľ čo psychiatrická medikácia môže byť pre niektorých ľudí efektívna v krátkodobom horizonte, tieto lieky pri dlhodobom užívaní zvyšujú pravdepodobnosť, že užívateľ sa stane chronicky chorý a zvyšuje sa aj možnosť, že mierne psychologické problémy sa zhoršia až k vysiľujúcej chorobe. Obzvlášť jasné a tragické je to v prípade detí. Nie tak dávno sa „juvenilná bipolárna porucha" diagnostikovala veľmi zriedkavo. V súčasnosti je stále bežnejšou. Whitaker poukazuje na to, že: „Ak skúmate nárast juvenilnej bipolárnej poruchy v tejto krajine, zisťujete, že sa objavuje s predpisovaním stimulantov pri ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) a antidepresív pri depresiách ... V istom momente psychiatri nastavili „hyperaktívne" deti na ritalin a začali u detí pred pubertou objavovať manické syndrómy." Vzrastajúcemu počtu detí sa začali predpisovať aj antidepresíva, ako napríklad prozac a signifikantné percento týchto mladých ľudí sa v reakcii na tieto antidepresíva stalo manickými.

Tieto hrozivé manické reakcie majú ďalej za následok užívanie ťažkých antipsychotických liekov ako aj „liekových koktailov" zložených z viacerých druhov liekov. Whitaker zistil, že vysoké percento medikovaných detí končí ako „rapid cyclers", čo znamená, že majú množstvo bipolárnych symptómov, ktoré ich predurčujú na dráhu chronicky chorých počas celého života. Okrem toho, antipsychotiká ako zyprexa spôsobujú mnoho fyzických problémov, vrátane cukrovky. Whitaker uzatvára: „Ak si dáte dokopy všetky tieto informácie, končíte dokumentovaním príbehov, ako sa týmto spôsobom zničili životy stoviek tisícov detí v Spojených štátoch amerických".

 

Zlyhanie korporátnych médií

Ako je možné, že Severoameričania nevedia o veľkom počte chronických problémov spôsobených dlhodobým užívaním psychiatrických liekov? Jednou z možných odpovedí je, že mainstreamový žurnalizmus a vládne organizácie nesplnili očakávania obyvateľov USA.

Whitaker, bývalý reportér z oblasti zdravotníctva, vysvetľuje, ako sa zvyčajne vytvárajú správy z tejto oblasti. Významné inštitúcie ako farmaceutické firmy a vládne agentúry vydávajú tlačové správy, na ktoré sa novinári spoliehajú. Ak sa nevydávajú tlačové správy, väčšina reportérov nepátra po nových správach a o ničom sa neinformuje. Whitaker sa na rozdiel od nich nespoliehal na tlačové správy a namiesto toho skúmal vedeckú literatúru a robil rozhovory s výskumníkmi.
Uvádza šestnásť významných výskumných štúdií, ktoré odhaľujú znepokojujúci obraz dlhodobo medikovaných pacientov a lepší obraz nemedikovaných pacientov. Keď však preveroval archívy New York Times a databázu LexisNexis, ktorá zahŕňa väčšinu severoamerických novín, Whitaker nenašiel ani jedinú zmienku o výsledkoch týchto šestnástich významných štúdií.

Jedna z týchto štúdií, pre väčšinu Američanov úplne neznáma, zahŕňajúca väčšinu profesionálov z oblasti duševného zdravia, je dlhodobá štúdia schizofrenických pacientov, ktorých liečili s psychofarmakami, aj pacientov, ktorí ich neužívali. Štúdiu financoval Národný inštitút duševného zdravia (National Institute of Mental Health (NIMH)) a publikovali ju v roku 2007 v Journal of Nervous and Mental Disorders. Výskumný psychológ Martin Harrow z univerzity v Illinois zistil, že po štyri a pol roku sa 39 percent nemedikovaných pacientov "liečilo" a 60 percent malo zamestnanie. V protiklade k tomu sa počas toho istého časového obdobia stav medikovaných pacientov zhoršoval, pričom len 6 percent sa liečilo a len zopár si udržalo zamestnanie. Po pätnástich rokoch zo skupiny nemedikovaných pacientov len 28 percent sužovali psychotické symptómy. V rámci medikovanej skupiny až 64 percent bolo naďalej psychotických.

Whitaker uvádza, že počas roka, keď Harrow publikoval svoju štúdiu, „NIMH vydala 89 tlačových správ, niektoré z nich o bezvýznamných záležitostiach. O Harrowových výsledkoch sa však nezmienila, aj keď to bola pravdepodobne najlepšia štúdia s dlhodobými výstupmi o schizofrenických pacientoch, aká sa kedy v Spojených štátoch realizovala." NIMH ako mnoho iných vládnych agentúr, je vzhľadom k neistote na trhu práce zaviazaná biznisu, v tomto prípade farmakorporáciám.


Aktivisti vyhrávajú bitku o vypočutie Whitakera

Mainstreamové recenzie knihy Anatómia jednej epidémie až na niekoľko výnimiek očividne absentujú a Whitaker poskytol pre mainstreamové média len zopár rozhovorov. Navyše, nedávno sa jedna z vládnych agentúr rozhodla umlčať ho, ale ľudia sa postavili proti a v tomto poslednom prípade aj zvíťazili.

Severoamerická správa služieb látkového zneužívania a duševného zdravia (The U.S. Substance Abuse and Mental Health Services Administration (SAMHSA)) poskytuje od roku 1985 grant pre alternatívnu konferenciu, ktorej sa zúčastňuje niekoľko stoviek spotrebiteľov duševného zdravia z celých Spojených štátov amerických. Organizátori alternatívnej konferencie potvrdili pozvanie Roberta Whitakera ako ústredného rečníka. V každom prípade, 15. Júla 2010 organizátori oznámili, že pozvanie Whitakera po námietke od nadriadených z vlády stiahli.
Dobrou správou je že ľudový protest vyústil do opätovnej zmeny rozhodnutia SAMSHA a Whitaker sa znovu stal ústredným pozvaným rečníkom alternatívnej konferencie 2010 naplánovanej od 29. septembra do 3. októbra v kalifornskom Anaheime. Efektívny aktivizmus vedie organizácia MindFreedom zložená z „tých, čo prežili psychiatriu". Zaviazala sa reformovať liečbu duševných ochorení poskytovaním skutočne informovanej voľby a pestrých liečebných možností obyvateľom USA. Ani MindFreedom ani Whitake nie sú proti liekom. Len chcú, aby sa Severoameričania dozvedeli o mnohých výskumoch, ktoré hovoria o tom, že dlhodobé užívanie psychiatrických liekov bolo pre veľa príjemcov zlým nápadom.

V časti knihy, kde navrhuje riešenia, opisuje Whitaker, ako lekári vo Fínsku používajú antipsychotiká šetrne a vysoko selektívnym a obozretným spôsobom u psychotických pacientov, u ktorých sa objaví prvý atak. Taktiež opisuje, ako sa poskytuje široká škála alternatívnych terapií a ako sa rozhodnutia o liečbe realizujú v spolupráci s pacientmi a ich rodinami. Výsledky? Whitaker poznamenáva: „Dlhodobé výsledky sú nesporne najlepšie v západnom svete."

O čo v tejto bitke ide, je zrejmé. Podarí sa Anatómii jednej epidémie upozorniť národ na tragédiu spôsobenú arogantným priemyselným používaním chemikálií tak, ako Silent Spring Rachel Carsonovej? Alebo sa podarí tým, ktorí zo súčasného stavu profitujú umlčať Whitakera a pochovať jeho knihu?

 

Bruce E. Levine je klinický psychológ a autor knihy Surviving America's Depression Epidemic: How to Find Morale, Energy, and Community in a World Gone Crazy (Chelsea Green Publishing). Jeho webová stránka: www.brucelevine.net

 

Převzato z Utopia.sk

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře