Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Kto posúva Trumpa do vojny s Iránom? Aký bude jeho ďalší krok na svetovej šachovnici?

Hodnocení uživatelů:  / 1
NejhoršíNejlepší 

V svojom nedávnom blogu som sa venoval v máji vzniknutej situácii medzi USA a Iránom. Považujem situáciu za veľmi vážnu , s možnými dopadmi na celosvetovú bezpečnosť a ekonomiku, preto sa k téme vraciam.

  • kto-posuva-trumpa-do-vojny-s-iranom-aky-bude-jeho-dalsi-krok-na-svetovej-sachovnici

Teraz som sa pozrel na problém v súvislostiach vyplývajúcich z pozícií dá- dostane, čo by to prinieslo USA a Iránu. Je známe že Sankcie USA z roku 2018  vyvolali v Iráne hospodársku krízu. Mena stratila v minulom roku viac ako 60 percent svojej hodnoty voči doláru , pričom sa predpokladá , že inflácia dosiahne v tomto roku 40 percent. Iránske hospodárstvo, ktoré vlani kleslo o 3,9 percenta, by mohlo klesnúť o ďalších šesť percent, uviedol Medzinárodný menový fond. Tento odhad predchádzal poslednému kolu sankcií USA na iránsku ropu.

Čerpal  som z článku Patricka J. Buchanana, ktorý situáciu stručne a myslím že verne opisuje. Toto je jeho voľný preklad, doplnený mojimi postrehmi.

Ajatolláh Khamenei myšlienku na vojnu odmietol. „Nebude žiadna vojna, nehľadáme vojnu a ani Američania. Vedia, že to nie je v ich záujme. “ Ajatolláhova analýza – vojna nie je v nikoho národnom záujme – je správna. Zvážil dôsledky vojny so Spojenými štátmi pre jeho vlastnú krajinu. Iránske stovky rýchlych lodí a hŕstka ponoriek by boli potopené. Jeho prístavy by boli zničené alebo blokované. Vývoz ropy a príjmy z ropy by sa zastavili. Letiská  a raketové základne  by boli bombardované. Iránske hospodárstvo by skolabovalo. Irán by potreboval roky na zotavenie. A hoci iránske jadrové lokality sú pod neustálym pozorovaním a pravidelnou inšpekciou medzinárodných organizácií, boli by zničené. Teherán to vie, a preto aj napriek 40 rokom nepriateľstva Irán nikdy nehľadal vojnu s „veľkým satanom“ a nikdy takú vojnu nechcel, hoci práve teraz sa k nej  každý deň približujeme.

Čo by takáto vojna znamenala pre Spojené štáty?

Ak chcú  v Teheráne zaviesť režim, ktorý bude viac vyhovovať ich  predstavám a potrebám, budeme to musieť urobiť tak, ako to urobili s Nemeckom a Japonskom po roku 1945, alebo s Irakom v roku 2003. Museli by  napadnúť a obsadiť Irán. Americkí občania by takúto inváziu  nepodporili,  prezident Donald Trump to vie zo svojej predvolebnej kampane v roku 2016. Mimo niekoľkých okrskov, Amerika nie je nadšená pre novú vojnu na Strednom Východe. Nie je pripravená na akúkoľvek okupáciu Iránu. Vojna s Iránom by okrem toho zahŕňala prestrelky v Perzskom zálive, ktoré by spôsobili aspoň dočasné odstavenie ropnej dopravy cez Hormuzský prieliv, čo by prispelo k vzniku celosvetovej recesie.

Ako by to pomohlo svetu? Alebo Trumpovi v roku 2020? Koľko spojencov by USA mali v takejto vojne?

Španielsko vyviedlo  svoju  fregatu z flotily Johna Boltona smerujúcej do Perzského zálivu. Británia, Francúzsko a Nemecko doposiaľ dodržiavajú „jadrovú dohodu s Iránom, naďalej obchodujú s Iránom, čím podkopávajú dôveryhodnosť spravodajských hier USA, podľa ktorých sa chystá Irán zaútočiť na USA. Turecko považuje Irán za kultúrneho a hospodárskeho partnera. Rusko bolo de facto spojencom Iránu  v občianskej vojne v Sýrii. Čína naďalej kupuje iránsku ropu. India práve hostila iránskeho ministra zahraničných vecí.

Takže opäť je aktuálna antická Cicerova otázka: „Cui bono?“

Ľudia, ktorí majú problém s Hamasom v Gaze a Hizballáhom v Libanone, sú Izraelčania, ktorých okupácie splodili tieto hnutia. Pokiaľ ide o Jemen, Huthiovia zvrhli Saudskú bábku. Sýrsky Bašár Assad USA nikdy neohrozil, aj keď tie  vyzbrojili rebelov, aby ho zvrhli. V Iraku  Iránom podporovaná šítska milícia pomohla brániť Bagdad pred južným útokom ISIS.

Kto chce, aby sa USA vracali späť na Blízky východ, bojovali v novej a väčšej vojne, ako  bojovali už v tomto storočí v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi a Jemene?

Odpoveď asi znie: Pompeo a Bolton, Bibi Netanjahu, korunný princ Mohammed bin Salman a sunnitskí králi, kniežatá, emíri, sultáni a ďalší najrôznejší Jeffersonovskí demokrati na južnom brehu Perzského zálivu. Anti- Trumpovici a neokonzervatívci v exile čo si chcú pofúkať svoje poničené egá, ktorých myšlienka sladkej pomsty je návrat USA na Stredný Východ do  vojny s Iránom, ktorá potom ukončí prezidentský mandát Trumpa. Vyzerá to tak, že tieto vojnou živené sily majú navrch, že Trump nevidí samozničujúci scenár vo svojom konaní.

Je tu ešte jedna možnosť, ktorá vychádza zo skúsenosti roku 2018 pri podobnom vývoji situácie okolo Severnej Kórei. Tam tiež Trump vyslal lode a lietadlá, konflikt s Kimom sa zdal neodvratný. Potom zrazu obrat o 180 stupňov a sadli spolu za rokovací stôl. Trump sa vyhlásil za záchrancu sveta a mierotvorcu. Čím bližšie našponuje situáciu k prahu vojny, tým viac nechá potom vyniknúť svoje mierotvorcovské  a spasiteľské glorioly…..

Je toto aj teraz s Iránom jeho cieľom? Vytvorí si z takéhoto druhu zahraničnej politiky zvyk, ktorý ho má voviesť do histórie ako mnohonásobného spasiteľa ľudstva pred veľkou vojnou? Takto chce presvedčiť Američanov aby ho opäť volili? Požijeme uvidíme….

The American Conservative, vlastné.

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře