Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Shell pred britským súdom za ropné znečistenie delty Nigeru

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • ropa-shell
V apríli 2011 bol v Londýne podaný hromadný podnet na trestné stíhanie spoločnosti Shell. Komunita Bodo z Nigérie v ňom od firmy žiada náhradu škôd za utrpenie spôsobené devastujúcim únikom ropy v lete roku 2008, keď praskol hlavný ropovod v delte rieky Niger. 

Nigerská komunita Bodo minulý mesiac podala žalobu na Vyššom súde v Londýne proti Royal Dutch Shell a Shell Petroleum Development Company of Nigeria. Začína tým dlhý súdny spor o náhradu skôd.

 

V oblasti Bodo v delte Nigeru, kde žije 69 tisíc ľudí, uniklo v uplynulých rokoch 9 až 13 miliónov barelov ropy z ropovodov rôznych spoločností. To je viac než dvojnásobok množstva ropy, ktorá unikla do mora po poškodení vrtu spoločnosti BP v Mexickom zálive. Štatistiky Organizácie spojených národov zaznamenali v rokoch 1976 – 2001 až 6 800 únikov ropy.

Nová žaloba proti spoločnosti Shell sa týka úniku ropy z ropovodu Trans-Niger. Komunita Bodo tvrdí, že ropa sa začala vylievať do riečky Bodo v auguste roku 2008 a unikala štyri mesiace. Shell tvrdí, že o prasknutí ropovodu sa dozvedela až 5. októbra toho istého roku a oprava jej trvala jeden mesiac. Iná správa hovorí o ďalšom pretrhnutí ropovodu vo februári roku 2009.

Už viac než dva roky od týchto udalostí ľudia z postihnutej oblasti Bodo upozorňujú na to, že havária zničila pôdu a rieku a tým aj ich tradičný spôsob obživy - rybárstvo a farmárstvo.

Správa organizácie Amnesty International označila tento únik ropy za „devastujúci" a upozornila, že spoločnosť Shell navštívila oblasť až na jar 2009, keď ropná škvrna bola ešte stále viditeľná.

"Ešte v máji 2009 nebola oblasť úniku ropy vyčistená a stále nebolo jasné, kto je povinný znečistenie odstrániť," hovorí sa v správe Amnesty International. 2. mája 2009, osem mesiacov po havárii, zamestnanci spoločnosti Shell priniesli ľuďom v oblasti potravinovú pomoc, ktorú však miestni obyvatelia odmietli ako neadekvátnu."

Nenibarini Zabbey z Centra pre životné prostredie, ľudské práva a rozvoj o tom hovorí: „Zástupcovia Shell Petroleum Development Company prišli do sídla najvyššieho miestneho vodcu v sobotu 2. mája a pre 69 tisíc obyvateľov postihnutej oblasti priniesli 50 vriec ryže, 50 vriec fazule, 50 vriec garri, 50 kartónov cukru, 50 kartónov sušeného mlieka, 50 vriec čaju, 50 kartónov rajčín a 50 plechovíc repkového oleja. Vzhľadom na veľkosť populácie považovali obyvatelia zasiahnutej oblasti Bodo ponúkanú pomoc spoločnosti Shell za urážlivú, provokatívnu a úbohú."

Spoločnosť Shell odmietla komentovať žalobu aj únik ropy v oblasti Bodo, ale jej hovorca sa vyjadril, že vo všeobecnosti „veľkú väčšinu únikov ropy v delte Nigeru spôsobujú sabotáže, krádeže vybavenia alebo zlodeji, ktorí nelegálne odberajú ropu a otvárajú ropovod. Odhadujeme, že viac než 75 percent všetkých únikov ropy a 70 percent únikov zo zariadení Shell v delte rieky Niger za posledných päť rokov je spôsobených týmito nelegálnymi aktivitami a krádežami."

Nnimo Bassey z nigérijskej občianskej skupiny Environmental Rights Action a zároveň riaditeľ siete Friends of the Earth International (medzinárodná sieť Priatelia Zeme) 24. septembra 2008 vo svojej svedeckej výpovedi(1) pred súdnou komisiou Spojených štátov amerických pre ľudské práva uviedol, že ropné spoločnosti operujúce v delte rieky Niger financujú jednotky nigérijskej armády, polície a polovojenských skupín a spolupracujú s nimi pri zastrašovaní miestnych komunít.

Polícia spolu s armádou tvrdo vystupuje proti nenásilným demonštráciám miestnych komunít. Napríklad v prvom zdokumentovanom prípade - pri nenásilnej demonštrácii proti znečisťovaniu životného prostredia kmeňa Etche firmou Shell - vtrhla ozbrojená polícia 1. novembra 1990 na žiadosť manažérov firmy Shell do dediny, kde zabila 80 ľudí a zničila 500 domov. Podľa zistení súdnej vyšetrovacej komisie, ktorá incident vyšetrovala, demonštranti nepoužili násilie a neboli ozbrojení, pričom polícia konala "s bezohľadnou neúctou k životom ľudí a ich majetku."(2)

Podobných dokumentovaných prípadov sú už stovky. Napríklad v roku 1992 počas pokojného protestu kmeňa Bono proti firme Shell zabili bezpečnostné jednotky jedného človeka, 30 ľudí postrelili a150 zbili.

Otrasný je prípad z oblasti Ogoni, kde protesty proti spoločnosti Shell vyústili do bezohľadných represií bezpečnostných jednotiek na domácom obyvateľstve – zabíjanie, popravy, drancovanie dedín, znásilňovanie a bitie trvali od roku 1993 do roku 1995. Spoločnosť Shell nepriznala zodpovednosť za tieto prípady, vyhlásila však, že"po poľutovaniahodných a tragických udalostiach v Ogoni nebude ďalej spolupracovať s nigérijskou mobilnou políciou."(3)

Nnimo Bassey tvrdí, že rastúca frustrácia miestneho obyvateľstva z vraždenia a drancovania, ktoré nasledovali po tisíckach pokojných demonštrácií sa v posledných rokoch zmenili protesty na ozbrojené akcie vedené najmä skupinou Hnutie za oslobodenie delty Nigeru (Movement for the Emancipation of the Niger Delta - MEND).

„Podobné skupiny ako je MEND, bohužiaľ, zužujú priestor pre nenásilné protesty a brzdia pokrok v dosahovaní aspoň čiastočných výhod ropnej produkcie pre obyvateľov delty Nigeru. Bolo by však veľkou chybou, aby individuálne rozhodnutia jednotlivcov používať ozbrojené násilie ospravedlňovali zvyšovanie represií voči ľuďom, ktorí sa snažia dosiahnuť pokrok mierovou cestou."

Naopak, ropné spoločnosti a nigérijská vláda by mali byť o to ústretovejšie voči nenásilným opozičným skupinám. Ich uznanie a rešpektovanie ich názorov je jeden zo spôsobov ako obmedziť podporu ozbrojených protestov a ako ochrániť ropné zariadenia. Ak obyvatelia delty Nigeru budú vidieť, že nenásilné protesty sú účinnejšie než násilie, podpora násilia prudko klesne," uzatvára Nnimo Bassey, riaditeľ Friends of the Earth International.

V roku 2010 firma Shell priznala, že z jej zariadení uniklo do delty Nigeru asi 3 500 ton ropy (v roku 2009, kedy vrcholilo vojenské násilie v regióne, tam uniklo 14 000 ton ropy).

Bližšie informácie:

Environmental Rights Action / Priatelia Zeme Nigéria, www.eraction.org

Poznámky:

1. www.earthrights.org/sites/default/files/.../Nnimo-testimony-9-24-08.pdf (7-13)

2. Human Rights Watch, "The Price of Oil," at 123-23 (Jan. 1999); Human Rights Watch / Africa,

"Nigeria: The Ogoni Crisis: A Case-Study of Military Repression in Southeastern Nigeria," at 9, 51 (July

1995).

3. Human Rights Watch, "The Price of Oil" (Jan. 1999); Human Rights Watch / Africa,

"Nigeria: The Ogoni Crisis: A Case-Study of Military Repression in Southeastern Nigeria" (July 1995).

ije (utopia.sk)

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře