Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

Czech English French German Russian Spanish

ads

Bitka o Afriku

Hodnocení uživatelů:  / 0
NejhoršíNejlepší 

  • opec-meeting11
Bol pokojný viedenský júnový deň. Pred dverami sály, v ktorej rokovali členovia dvanástich členských štátov OPEC, postávali novinári z korporátnych médií, aby mohli informovať apatických občanov Západu, že k žiadnej dohode o zvýšení ťažobných kvót nedošlo.

"Bolo to jedno z najzaujímavejších stretnutí za posledné desaťročie, ktoré potvrdilo, že geopolitika a ropa sa definitívne zmiešali a hrozia vzplanutím," napísal John Defterios pre top 1 globálne korporátne médium - CNN.

Zrejme je to nejaký stredoškolák, ktorému jeho kultúrne prostredie zatajilo kus histórie od iránskeho Mossadeka cez vojnu v Iraku až po súčasné rozbíjanie Líbye. Alebo typický korporátny novinár, ktorý je síce blbý ako poleno, ale na školení s názvom Ako písať správy o rope rýchlo a ľahko, organizovanom pre korporátnu CNN renomovanou PR agentúrou Goldstein&Cohn, sa excelentne naučil rozoznávať, že Saudská Arábia = dobro, Irán + Venezuela = zlo.

"Súčasné spomalenie ekonomického rastu ma priamy súvis z rastúcimi cenami ropy a ropných derivátov. Cena ropy za posledné tri roky vzrástla viac ako dvojnásobne, cena benzínu v USA o 250% a letecké palivo je drahšie o 300%. Vysoká cena ropy si vyberá svoju daň v podobe vysokých nákladov. Medzinárodná asociácia letecký spoločností, upozornila, že tento rok klesnú zisky leteckých spoločností o viac ako 50% oproti roku 2010. Podobný problém ma aj automobilová a lodná preprava. Čo by teda znamenala ropa dlhodobo na 120 USD za barel? Viacero analytikov sa domnieva, že cena na tejto úrovni je zlomová, čiže ak by ropa narástla nad túto úroveň, americká ekonomika by skôr či neskôr padla opäť do recesie. Amerika patrí medzi krajiny s najväčšou závislosťou na čiernom zlate a reštrukturalizácia ekonomiky na zemný plyn, uhlie, alebo alternatívne zdroje by trvala najmenej dve dekády. Najbližších 10 rokov bude takmer nemožné znížiť spotrebu ropy bez výrazných ekonomických dopadov. USA sa tak cez Saudskú Arábiu snažilo presadiť navýšenie denných kvót, ale OPEC nesúhlasil z jednoduchého dôvodu. Trh je predzásobení ropou a tak nemá dôvod meniť denné ťažobné kvóty. Súčasné kroky OPECu tak môžu mať nielen ekonomické, ale aj politické dôsledky. Nezhody vo vnútri OPECu sú čoraz významnejšie, na jednej strane je "proamerická" Saudská Arábia, na strane druhej je Irán a Venezuela. Je teda OPEC mŕtvy a hrozí mu rozpad? Aj keď je situácia nepriaznivá, OPEC sa vždy dokázal dohodnúť a pnutia vo vnútri OPECu nie sú ničím novým. Kartel tak bude určite pokračovať a pravdepodobne udržiavať súčasné kvóty na ťažbu. Európu a USA tak čaká drahá ropa minimálne ešte niekoľko mesiacov a cena ropy pod 80 dolármi sa zdá byť viac vzdialená ako nikdy predtým.

Kým saudskoarabská delegácia s decentne nadvihovanými nočnými košeľami cupitala po schodoch do luxusného súkromného lietadla na cestu z Viedne domov do Saudskoarabska - tohto výkvetu slobody a demokracie, ktorého armáda nedávno spriatelene vtrhla do Bahrainu a radšej nechcime vedieť, čo sa tam dialo - na Tripolis padali ďalšie bunkerbusterové bomby. Začala sa druhá fáza vojny o líbyjské zdroje. Tie sú dostatočne blízko k Európe, tlačenej Američanmi do "diverzifikácie zdrojov", aby boli do vojnového ošiaľu vrhnuté európske štáty a konali tam - nie vo svojom záujme. V záujme USA. Amerika sa síce oficiálne od rozbíjania Líbye dištancovala, ale jej papuľa zahňácaná krvou od trhania ľudského mäsa nie je schopná opanovať sa, aby nehrýzla aj v Líbyi. Pozíciu USA v tejto vojne žiadal vysvetliť od Bieleho domu priamo americký Senát, na čo dostali jeho členovia od nositeľa Nobelovej ceny za mier a svojho prezidenta Obamu jasnú odpoveď: shut up. A tak USS G.W. Bush - najmodernejšia vojnová loď amerického námorníctva bez problémov vplávala do Stredozemného mora, aby chránila úbohých líbyjských civilistov, úpiacich pod čižmou beduína Kaddáfího. Podľa toho, čo píše Michel Chossudovsky, je možné, že líbyjské civilné obyvateľstvo budú USA humanitárne bombardovať arzenálom označovaným ako B61-11. Následne nastane radostný rozvoj demokracie, ako to vidíme v Iraku a vznikne ďalší báječný štát, v ktorom budú môcť americké ropné korporácie ťažiť kde len chcú, koľko chcú a ktorému nebude treba zaplatiť ani cent. A navyše, v ktorom neplatia nejaké otravné zákony na ochranu prírody, ktoré zbytočne znižujú efektívnosť.

Dňa 11. júna 2011, Hillary Clinton spustila propagandistickú kampaň s názvom dobrá Amerika ustarostene varuje svet pred zlým novým kolonializmom v Afrike. Čínskym. Ako inak. Ľuďom, ktorí nie sú kompletne vymletí, bolo dávno jasné, že vojna v Líbyi je vojna proti Číne (tak ako vojna proti Sýrii bude vojnou proti Rusku). Tí si teraz, po Clintonkinom slinte, môžu spokojne povedať: nemýlili sme sa.

USA boli tradičným tichým spojencom juhoafrického apartheidu (apartheid je srdcu každého pravého Američana blízky) aj cez svoje slepé črevo Izrael, ktoré si v spolupráci s apartheidom veselo testovalo svoje nukesy. V uplynulých rokoch bola americká prítomnosť najmarkantješia v Nigérii, doničenej ropnými korporáciami, kde úspešne, t.j. krvavo potláčila všetky zúfalé vzbury Nigérijcov.

Súčasťou americkej stratégie, ktorou sa nijako netaja, je "zabezpečiť si prístup k strategickým zdrojom kdekoľvek na svete". Násilím a bombami, samozrejme, lebo niektoré štáty nechcú svoje strategické zdroje odovzdať dobrovoľne. Kým sa však, rozožieraná čepičkovým parazitom, Amerika sústredila hlavne na Blízky Východ, do Afriky potichu prišiel Číňan. S jeho skúsenosťami s roľníctvom sa stal kooperatívnym elementom, ktorý rešpektuje miestne zvyklosti. Nedbala v roku 2005 Amerika slov Rady pre zahraničné vzťahy USA, kde sformulovali - a to písomne - že v závere dekády bude subsaharská Afrika pre USA dôležitejším zdrojom importu energií než vybývaný Blízky východ. Až musel prísť úvodník vo Wall Street Journal s názvom Africa Emerges as a Strategic Battlefield, kde sa zavýjalo, že "China has made Africa a front line in its pursuit of more global influence, tripling trade with the continent to some $37 billion over the last five years and locking up energy assets, closing trade deals with regimes like Sudan's and educating Africa's future elites at Chinese universities and military schools." Obchodujú a vzdelávajú. Otrasné.

I prišiel koniec dekády... a s ním vojna v Líbyi, kde mala Čína uzavreté hodnotné kontrakty, vrátane ropných. Južný Sudán je už chvalabohu oslobodený a UNICEF usilovne robí zbierku, v ktorej maľuje juhosudánske deti ako Gándhího, Ellu Fitzgerald a Einsteina (!) a z ktorej výťažku bude tradične 98 % použitých na prevádzkové náklady organizácie. Ropné korporácie - menovite americké, anglické a francúzske - žiadajú administratívu USA aj o zásah v Západnej Afrike a trvajú na tom, aby tam boli vymyslené nejaké humanitárne dôvody. Afika však pre USA nie je len ropná korisť. Sú tam ďalšie strategické dobroty na vyžratie. V Kongu je toľko uránu... obrovské zásoby uránu. Aj kobalt. A najmä REE - prvy vzácnych zemín, pri ich ťažne netreba zohľadňovať nejakých trtkov zo štátnej Environmental Protection Agency. Urán je aj v Namíbii - a tento svinský štát uzavrel dohody na jeho ťažbu s Ruskom a Čínou. Zambia - pätina overených svetových zásob kobaltu. Atakďalej.

Podľa materiálov Pentagonu sa USA do roku 2020 pripravujú zabezpečiť si prístup k africkým strategickým surovinám za každú cenu. Budú teda aj ďalšie Líbye.

Práve v tomto momente priplávala na ostrov Lampedusa loď so skupinou vyše 200 utečencov z Líbye, ktorí žiadajú EÚ - tú EÚ, ktorá vedie voči ich domovine vojnu - o azyl. Od rána je to už druhá loď. Na tej predošlej bolo Líbyjcov vyše 800. Pre EÚ bude mať americká bitka o zdroje Afriky presne takúto tvár. Uštvaných a zúfalých ludí bez domova. Kto z vás bude mať svedomie zabíjať ich?

http://ema.blog.sk/detail-bitka-o-afriku.html?a=6dbfa57c1b9ac80f39ffca41abdec31d 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře